I live for you ✓

5.

O chvíľu sme zastavili pred jeho domom. Teda vilou. ,,Wow." bolo prvé a jediné, čo zo mňa vyšlo. ,,Myslela som si, že takýto barák máš v Los Angeles."

,,No, vieš mám ho v LA, tu a v Írsku mám chatu." Zamkol auto a pristúpil ku mne. ,,Zazobanec." šepla som a zasmial sa spolu so mnou. Nastavil mi ruku, aby som si mohla tú svoju vložiť do jeho. Tak som aj učinila.

,,Veď ma."

,,Tvoje prianie mi bude rozkazom." Pustila som zo seba vlnu smiechu a on sa pridal. Vila bola bielej farby a mala niekoľko poschodí. Do vnútra sme vstúpili prednými obrovskými dverami. Zaviedol ma do obývačky, v ktorej som si odložila koženku, pretože tu bolo teplo. Začal ma ďalej sprevádzať po jeho dome. Všetko bolo moderne vybavené a farebne zladené. Steny aj nábytok boli v takých jemných teplých farbách. Robilo to krásny prvý dojem.

,,Páči sa ti tu?"

,,Páči? Je to tu nádherné, všetko pôsobí, tak optimisticky a proste wow." Vedela by som si predstaviť tu žiť. ,,To som rád." Usmial sa na mňa a ukázal, aby som sa posadila na gauč krémovej farby. Usadil sa vedľa mňa a odkašľal si. ,,Nechceš niečo na pitie alebo tak?" Pokývla som hlavou na znamenie, že nie.

,,Kedy to bolo naposledy, čo sme sa spolu takto rozprávali?"

,,Štyri roky." povzdychla som si. Mala som vtedy sedemnásť a po dlhom čase prišiel opäť domov. Bola som nesmierne šťastná, že ho vidím. Bol vtedy taký fuck boy a všetky baby po ňom šli. Žiarlila som vtedy na neho, lebo som vedela, že ja budem pre neho vždy len najlepšia kamarátka a nikdy nič viac. Časom som sa cez to preniesla. Dospela som. Už nie sme tie malé deti, ktoré si závidia svoje hračky. Samozrejme tým nemyslím, že jeho priateľky boli jeho hračky.

,,Som rád, že si tu so mnou." priznal sa. ,,Ja tiež." Hlavu som si položila na jeho rameno. Zatvorila oči a nadýchla sa jeho vône. Stále voňal tak pekne.

Nie.

V momente som otvorila a snažila sa ignorovať moje predchádzajúce myšlienky. ,,Kedy budeš mať posledný koncert?" spýtala som sa ho. ,,Už som ho mal." Túto odpoveď som vážne nečakala. ,,To fakt?" Prikývol. Táto informácia ma potešila.

,,Si happy?"

,,Jak dva grepy." Znela moja odpoveď. Začal sa strašne smiať, pretože tento rým mi kedysi povedal a vždy sme sa na ňom strašne smiali. Už vtedy bol z neho básnik.

,,Čo plánuješ teraz robiť?"

,,Vôbec neviem, ale chcem s tebou tráviť čas. Proste vrátiť sa v čase." Usmiala som sa nad ním, pretože mi hovoril z duše. ,,Pamätáš si na našu prvú prespávačku?" Zaspomínala som. ,,Na tú sa ani zabudnúť nedá." Zasmial sa.

Flashback

Bol piatok večer a moji rodičia museli odísť na noc do práce so slovami, že sa zajtra na obed vrátia. Okamžite som písala Harrymu a oboznámila ho so situáciou. Napadlo ma, že či by u mňa neprespal. Nebol proti, ale obaja sme vedeli, že by to jeho rodičia nepovolili. Teda nepovolili by to ani moji, ale tí tu neboli.

Vyhovoril sa teda, že ide ku kamarátovi. Večer prišiel ku mne. Objednali sme si pizzu. Otvorili chipsy, sušienky a všetky ostatné nezdravé jedlá. Napadlo nás spraviť si drinky. Doma som našla vodku. Časť sme si naliali do pohára spoločne s džúsom a dali do toho citrón. Ale musím uznať, že to také hnusné nebolo.

Takých drinkov sme si ešte zopár spravili, ale čochvíľa mi bolo zle. Nikdy predtým som alkohol nepila. Veď som mala len štrnásť.

Smiali sme sa a zabávali, spievali si pesničky. Ráno musel Harry rýchlo odísť, aby na to neprišli naši. Takéto prespávačky sme mali vždy, keď naši rodičia boli preč. Milovala som ich. Vždy sme sa bláznili ako malé deti a ignorovali pocity, čo by o nás povedali ostatní.

Keby rodičia zistili, že u seba prespávajú šestnásťročný chalan a štrnásťročné dievča asi by ma zabili. Šaleli by, že spolu chodíme a neviem, čo ešte. Ale nič zlé sme nerobili, ani nám nič z toho neprišlo divné. Boli sme to my.

End of flashback

,,Nechápem ako nám to vždy prešlo." Zasmiala som sa. ,,Mali sme na to talent."

,,Viem si predstaviť, že keby na to prídu naši, tak by mi dali spraviť si tehotenský test." Zasmiali sme sa. ,,Keby si bola moja dcéra, tak by som spravil to isté."

,,Ešteže si tam bol ty, nič mi také nehrozilo, že?" Buchla som ho do ramena.

,,Jasné oliva."

,,Harold! Nehovor mi oliva!"

,,Dobre, dobre, len som chcel vidieť tvoju reakciu." Zasmial sa a zdvihol ruky do obranného gesta. Pokrútila som nad ním hlavou. V tom mi niečo napadlo.

Čo si myslíte, že ju napadlo? Určite neuhádnete:D
Vidíme sa v piatok

I love uuu...

11.1. /21