I live for you ✓

45.

,,Grace?!" zhíkla som prekvapene.

,,Čo?" spýtal sa prekvapene. Odpoveď na svoju otázku už nedostal. Hovor som prijala a mobil si následne priložila k uchu.

,,Áno?" ozvala som sa prvá.

,,No ahoj. Nemáš niečo na srdci?" začala zhurta a tón jej hlasu sa mi taktiež veľmi nepozdával.

,,Ehm, ani nie a ty? Ako je za veľkou mlákou?" skúsila som to povedať s pobaveným tónom v hlase. Ona môj záujem odignorovala a spustila:

,,Vážne? Si si tým istá?"

,,Kam tým smeruješ?"

,,No vieš, práve držím v rukách jeden časopis a čo nevidím na titulnej strane? Teba! A koho ešte? Harryho Stylesa! Čo mi mieniš k tomu povedať," zvýšila hlas.

Pozrela som sa na Harryho, tváril sa rovnako zmätene a prekvapene ako ja. Musel to počuť, nebol hluchý.

,,No? A vieš, čo je tam napísané? Citujem: Harry Styles ulovil ďalšiu krásku, poznáte túto mladú dámu?" Stratila som slová.

,,Ako dlho mi tajíš to, že chodíš so samotným Harrym Stylesom!?"

,,Je to dlhý príbeh," odpovedala som jej s kľudným tónom v hlase. Už teraz som jej mala dosť.

,,Vážne? A to si celé tie mesiace nemala čas mi ho povedať, že?"

,,Nie, ja len..."

,,Nikdy som si nemyslela, že zrovna ty by si mi bola schopná klamať."

,,Ale ja som ti..." hovor položila.

,,...neklamala," povzdychla som si a oprela si hlavu o  sedačku.

,,Kurva," zareagoval Harry a stíchol. Dal mi čas na vstrebanie na novonadobudnutých informácií.

Bolo jasné, že to dlho neudržíme v tajnosti, ale dúfala som, že naše súkromie ešte chvíľu potrvá. Vyzeralo to tak, že Grace už so mnou v živote neprehovorí. Očakávala som aspoň trochu pochopenia, ale ukázala farbu.

,,Si v poriadku?" opýtal sa ma a chytil ma za ruku, ktorú pomocou prstov hladil.

,,Asi hej." Popravde...necítila som nič. Možno len patrné známky akejsi prázdnoty. Bola som zmätená, ubehlo to tak rýchlo. Neboli sme až také veľké kamarátky ako napríklad s Harrym, ale aj napriek tomu mi bude chýbať. Bavili sme sa spolu už pár rokov a zároveň bola jediným človekom, s ktorým som sa tu bavila.

,,Myslíš, že svoje slová vezme späť?"

,,Ťažko povedať. Je to Grace, ona je taká...svojská. Asi už navždy to bude brať ako moju chybu, ale mohla by sa zamyslieť na tým, prečo som jej to nepovedala," pokrčila som ramenami a hlavu si oprela o okno. Takáto malá blbosť mi pokazila večer.

,,Máš chuť sa o tom porozprávať?" Zavrtela som hlavou.

,,Tak poď," ponúkol mi svoju náruč. Odopla som si pás a prekročením ručnej brzdy vkĺzla do jeho objatia. On medzitým posunul sedačku do sadu, aby sme sa zmestili. Ležala som na jeho hrudi, zatiaľ, čo ma on hladil po vlasoch.

,,Ako moc ste si boli blízke?"

,,O dosť menej ako my dvaja," šepla som. Ťažko sa to opisovalo. Cítila som ako pokýval hlavou na znak pochopenia.

,,Povedala si jej niekedy o mne?"

,,Nikdy. Nikomu. Vedia o tom len naši rodičia."

Rodičia.

Rodičia!

,,Harry!" s myknutím som sa na neho otočila

,,Čo je?" Nechápal môj vystrašený pohľad.

,,Pokiaľ sa to Grace dozvedela z časopisu, tak..."

,,Do riti."

,,Myslíš, že je šanca, že by Ann...?" O našich som sa nestarala. Nečítali bulvárne časopisy a o Harryho sa moc nestarali.

,,Je."

,,Čo budeme robiť?"

,,Nechceš ísť náhodou k nám na náštevu?" zažartoval a zasmial sa.

,,Harry, my jej to povedať musíme. Skôr, ako sa to dozvie od niekoho iného," uvažovala som.

,,Prosím ťa. Aj tak tomu neuverí."

,,Pri ostatných tomu možno neverila, ale mňa pozná a rozpozná. A je veľká šanca, že si to už sama domyslela."

,,Poviem jej to na Vianoce," prevrátil očami.

,,Ale to je neskoro," zhrozila som sa.

,,Prosím ťa, jej to stačí," zavrel oči a mal sa k spánku.

,,Prestaň byť taký sebecký," pichla som mu prstom do hrude.

,,Veď dobre dobre, kľud. Máš lepší nápad?" pozdvihol obočie.

,,Nie."

,,No vidíš, budeme to riešiť za pochodu. Teraz sa hlavne pripraviť na piatok a nedeľný obed. Zmenili sa vaši? Alebo sú stále rovnakí?"

,,Mali by byť v pohode, veď ťa už poznajú." Mávla som nad tým rukou.

,,To sa ti ľahko povie. Mám si obliecť niečo elegantné, alebo...?"

,,Košeľa a rifle stačia," prevrátila som očami.

,,Musím spraviť ten najlepší dojem, vieš?"

,,Nemyslíš, že je trošku neskoro?" zasmiala som sa.

,,Nikdy nie je neskoro."

Zotrvali sme v objatí ešte dlhú dobu a potom sa rozhodli vrátiť domov. Bolo už niečo po polnoci a aj tak sa mi to zdalo, akoby prešlo len pár minút.  Nerada som sa s ním lúčila. Cítim sa pri ňom tak dobre a bezpečne.  A po dnešku, ktorý bol... Fuu, až moc noviniek na mňa.

Tesne predtým ako som zaspala s polomokrými vlasmi mi prišla správa od Harryho. Poprial mi dobrú moc a sladké sny. Zaspávalo sa mi omnoho lepšie, ale nebolo to, ako keby bol pri mne.

_________________________________________

Nevedela som, čo mám robiť. Učiť som sa nemusela, pretože som nechodila do školy. Variť taktiež nie, nemala som pre koho. Žijeme tu len my traja. Do práce som taktiež nechodila, čo mi pripomenulo, že si po novom roku musím nejakú zohnať. Dom som tiež upratovať nemusela, nemala som po kom. Harryho som von nezavolala, keďže ideme zajtra a on tiež potrebuje čas pre seba.

Na obed som si uvarila cestoviny so syrovou omáčkou, uvarila si čaj a pobrnkávala na gitare. Nikdy som si nemyslela, že sa budem až tak nudiť. Párkrát som si spomenula na Grace, ale snažila som sa ju vytesniť z hlavy. Odmietam sa kvôli nej trápiť.  Prezrela som si sociálne siete a až do večera takmer nič nerobila.

_______________________________________

V piatok som sa zobudila po mojom tradičnom bezsennom spánku. Harry ma mal vyzdvihnúť okolo tretej, takže od rána som mala dostatok času. Snažila som sa počúvať Harryho pesničky a učila sa ich naspamäť. Boli úžasné. Každá jedna mi vedela vyčariť úsmev na tvári.

Keď sa blížila tretia hodina, tak som sa konečne rozhodla obliecť. Zvolila som obyčajné rifle, sveter a kabát. Na hlavu som si dala čiapku a obula si čižmy na nízkom podpätku. Do kabelky som si vložila peňaženku s mobilom a v tom som započula zvonček.

Rozbehla som sa ku dverám a otvorila ich. Stál v nich Harry, ktorý mi ponúkol svoje rameno. S úsmevom som sa do neho zakvačila a nechala sa viesť po chodníku. Nebolo to až tak ďaleko, tak sme sa rozhodli vziať to pešky.

31.5./21