I live for you ✓

44.

Prebudila som sa okolo obeda. Neviem ako dlho som spala a koľkej som prišla domov, nevedela som nič.  Mala som tvrdý a bezsenný spánok. Bola som veľmi unavená, či už z dlhého letu alebo z celej našej dovolenky. Teraz som sa však cítila ešte horšie ako včera. Keď spím do obeda, vždy sa cítim nahovno. Lepšie by pre mňa bolo nespať vôbec, určite by som sa cítila lepšie, ale to by nebolo zdravé.

Zišla som na prízemie pre kufor. Rodičia boli pravdepodobne v práce, pretože som ich nevidela. Som rada, že ma nechali spať a nechceli pro mňa všetky detaily ohľadom cesty. Zjedla som cereálie s mliekom a urobila si silnú kávu. Poriadne ma nakopla a ja som bola pripravená si vybaliť. Všetky sošky, magnetky a Boh vie, čo ešte všetko som mala, som si uložila do skriniek. Rodičom som ich hodlala ukázať až poobede.

Po vybalení som si uvedomila, že nemám, čo robiť. Do práce som nechodila a bolo by odomňa hnusné zase odísť z domu. Rozhodla som sa zavolať Grace, keď nezdvihla ani na tretíkrát, tak som to vzdala. Nerozumela som tomu, dúfala som, že sa jej nič nestalo. Už dlhšiu dobu sme si spolu nepísali a nevolali. Po čase trávenom s Harrym som na ňu takmer zabudla.

Znudene som si ľahla na posteľ a vzala do rúk mobil. Žiadne správy, žiadne zmeškané hovory. Nič. Po dlhom rozmýšľaní, čo budem robiť som sa rozhodla vziať do rúk gitaru. Nehrala som na ňu tak dlho. Bolo príjemné znovu prechádzať rukami po strunách. Bola som si istá, že po dlhom nehraní sa mi na prstoch opäť vytvoria tie známe mozole.   Na internete som si vyhľadala noty na Harryho pesničku Sweet creature.  Ako správna priateľka som sa musela naučiť aspoň jednu jeho pesničku.

Po nejakom čase som započula otvorenie dverí, niekoľkými skokmi som preletela schody a privítala rodičov. Sadli sme si na gauč a ja som im prerozprávala dianie posledných dvoch mesiacov. Vynechala som všetko, čo by mohlo naznačiť, že spolu s Harrym chodíme. Boli radi, že som sa konečne vrátila domov. Aj keď sme medzi sebou nemali nejaký hlboký vzťah, tak aj napriek tomu nám to klapalo. Oni mi zase povedali všetko, čo sa udialo posledné dni.

Celý náš pokec trval celkom dlho. S mamou sme sa rozhodli, že spoločne uvaríme večeru.

,,Počuj, toho tvojho Harryho som už dlho nevidela. Myslíš, že by prijal pozvanie na obed?" spýtala sa ma. Prekvapene som sa na ňu pozrela, niečo takéto som od nej vôbec nečakala. Nepamätám sa, že by ho k nám niekedy pozvala na obed alebo večeru. Ale hrala mi do kariet, bude to možnosť povedať jej od nás.

,,Uhm, jasné. Môžem mu večer zavolať," usmiala som sa na ňu.

,,Super," opätovala mi úsmev. Bolo to divné. Celá táto situácia. Harryho mi ako kamaráta schválila už dávno. Vždy bol milý, priateľský a ochotný, preto neviem, o čo jej tentoraz šlo. Nechala som to na osude, uvidíme, čo sa z toho vykľuje.

Dokončili sme večeru- pečené zemiaky s kuracím mäsom. S chuťou som sa do nich pustila a zjedla. Užívala som si pocit z jedenia s láskou navareného jedla. Toto bola jedna z vecí, ktorá mi chýbala. Domáce jedlo.

Po večeri som sa vybrala do izby a rozhodla sa zavolať Harrymu. Vytočila som jeho číslo, ľahla na posteľ a nohami pohojdávala vo vzduchu. Zdvihol mi po dvoch sekundách.

,,Áno?" ozvalo sa z jeho strany.

,,Aké áno? Musíš povedať: Styles, prosím."

Odkašľal si a povedal: ,,Styles, prosím?" Nevidela som ho, ale bola som so istá všetkými desiatimi, že pretočil očami.

,,Vidíš, hneď to znie lepšie," zasmiala som sa.

,,Čo si chcela?" spýtal sa ma. Úplne mi to vyfučalo z hlavy.

,,No, chcela som sa ťa spýtať, že..."

,,Vlastne som ťa chcel zavolať von," skočil mi do reči.

,,To vážne? Teraz?"

,,Nie, včera. Mám prísť pre teba?"

,,Môžeš, tak za desať minút som vonku," oznámila som mu, rozlúčila sa s ním a položila. Rýchlo som prešla ku skrini a nevedela, čo si obliecť.

Bol to len Harry. Celé roky som sa obliekala (budem sa tváriť, že už nie) ako vandrák a bolo mu to úplne jedno, teda aspoň myslím. Vykašľala som sa na nejaké rifle a sveter a siahla po oversize mikine. Tepláky som nechala svoje a cez hlavu si pretiahla mikinu. Za obal, ktorý som mala na mobile som si zastrčila peniaze a mobil vložila do vrecka. Zišla som schody a rodičom oznámila, že idem von s Harrym.

,,Von? To vám tie mesiace nestačili?" Nechápavo som sa na ňu pozrela a v tom si uvedomila, že v jej očiach sme boli len dobrí kamaráti. Trávia priatelia spolu čas dvadsaťštyri sedem? Je to možné, ale niečo také oni nepoznajú.

,,Nooo hej. Do polnoci som doma," pokrčila som ramenami a vyšla von do tmy. Harry bol presný ako švajčiarske hodinky. Prišiel minútu potom, ako som vyšla von.

,,Máš niečo v pláne?" spýtala som sa ho, keď som vošla do auta.

,,Vôbec nie."

,,Super," usmiala som sa.

,,Niečo mi ale napadlo."

,,Hmm, a čo také?" so zvedavým pohľadom som sa na neho pozrela.

,,Zaparkovať niekde auto a zostať v aute, vonku je aj tak zima. Tuto ti aspoň môžem pustiť ohrievanie."

,,Dobre, tvoj nápad sa mi pozdáva."

,,Čo si mi vlastne chcela povedať?" pripomenul mi.

,,Mama ťa pozvala na obed. Túto nedeľu," povedala som mu to na rovinu.

,,To fakt? Prečo?" Vyzeral byť rovnako prekvapený, ako ja.

,,Vôbec netuším. Viem o tom toľko, čo ty. Možno niečo vytušila."

,,Možno, alebo skôr určite." Jeho zmýšľanie bolo logické. Prečo by to inak robila. Harryho mi schválila, nemala proti nemu nič a vychádzali spolu, ak to tak môžem povedať.

,,A prídeš?"

,,To myslíš vážne? Veď to je samozrejmosť," zasmial sa.

,,Super, to je všetko, čo som chcela."

,,To vážne? Očakával som, že to bude niečo zdrvujúce alebo tak. Toto je vec, ktorú mi stačí oznámiť." Páčilo sa mi ako to bral, lepšieho priateľa som si nemohla priať.

,,Inak, čo robíš v piatok?" spýtal sa po chvíľke ticha.

,,Hmm, zatiaľ nemám nič v pláne. Prečo sa pýtaš?"

,,Zabudla si, že tu bývajú každý rok trhy?"

,,Ty vole, úplne som na to zabudla," tľapla  som si rukou po čele.

,,A chcela by si ísť?"

,,Samozrejme, už dlho som nemala ten predražený punč," prijala som jeho pozvanie.

,,Nápodobne, prinajhoršom, teda ak bude pršať, tak si ho môžeme spraviť doma," pokrčil plecami. Zasmiala som sa, ale neznelo to zle. Nie je až taký ťažký na výrobu a je veľmi chutný.

Zrazu som pocítila náhle vibrovanie a zvonenie mobilu. Siahla som do vrecka a vytiahla ho. Meno, ktoré svietilo na displeji som vôbec neočakávala.

Grace.

28.5./21