I live for you ✓

16.

Po dnešných sendvičových raňajkách sme sa rozhodli ísť k moru. Do plážovej tašky sme si hodili, len to najdôležitejšie, pretože sme potom chceli blúdiť po meste a vláčiť so sebou tonu zbytočností sme vážne nechceli. Na pláž sme išli peši, obutí v jednoduchých žabkách a oblečení v kraťasoch a vo voľnom tričku. Samozrejme sme nemohli zabudnúť na slnečné okuliare. Bola to moja prvá návšteva mora a pláže. Už som sa nemohla dočkať. Cestou som si chcela kúpiť veľký slamený klobúk, ale netušila som kam by som ho zbalila na spätnú cestu.

Takže som ho len smutne obišla a uchovala si ho v pamäti. Pokračovali sme v ceste a hľadali nejaké osamotené miesto. Nebudem klamať. Ľudí tu bolo veľa a nájsť miesto, kde nikto nebol bolo náročné, ale nakoniec sa nám to podarilo. Na piesku sme si rozložili uteráky a vedľa nich si položili tašku. Už sme sa nemuseli natierať opaľovacím krémom, pretože sme tam učinili už na hotely.

Vyzliekla som si teda kraťasy a s nimi aj tričko, pod ktorými som už mala plavky. Oblečením som si zakryla tašku. Harry učinil, tak ako ja. Postavili sme sa a naše pohľady sa nám stretli. Zúžili sme oči a obom nám napadlo to isté.

Šprintom som sa rozbehla k vode, nemohla som dovoliť, aby tam bol prvý. V momente ako som bola vo vode po stehná som si to rozmyslela.

,,To studí!" Zvískla som.

,,A čo si čakala?" Zasmial sa na mne Harry a začal sa ku mne približovať. Hneď som pochopila, o čo sa snaží. Otočila som sa a snažila od neho vzdialiť, čo najrýchlejšie ako mi to voda dovolila.

,,Harold! Opováž sa ty..." Neodpovedala som, pretože som sa potkla alebo šmykla, ale na tom teraz nezáleží. Ja som proste padla. Áno. Práve teraz. Moje šťastie v jednom okamihu.

Po ponorení celého tela som neváhala ani sekundu a hneď sa vynorila.

,,Ja nemôžem!" Smial sa Harry z plného hrdla a z toľkého smiechu bol až prehnutý v páse.

,,Idiot." Zamrmlala som a vybrala sa k nemu. Keď som bola len okolo dvoch metrov pred ním, tak som sa rozbehla, tak rýchlo ako mi to voda dovoľovala a skočila na neho. Vôbec to nemalo taký účinok aký som si myslela, že mať bude. Visela som mu cez chrbát zatiaľ, čo on dostal ešte väčší výbuch smiechu.

Opatrne ma zo seba zložil a položil vedľa seba. Videla som na ňom, že keby si môže sadnúť, tak tak aj učiní, ale v tejto vode by sa ponoril.

,,Čo je na tom také vtipné?" Zamračila som sa, ale už aj mne začalo mykať kútikmi.

,,Všetko." Začal si utierať slzy a snažil sa poriadne nadýchnuť, ale nešlo mu to kvôli smiechu, ktorý nedokázal premôcť. To bola moja šanca. Zobrala som zo seba všetku silu a z celej sily sotila Harryho. Podarilo sa mi to.

Vynoril sa z vody a šokovane sa na mňa pozrel. Vyzeral ako zmoknuté kura a tie žlté plavky tomu tiež pomáhali. Pravdepodobne som vyzerala rovnako ako on, ale to mi teraz bolo jedno.

,,Ale veď ja som ťa do vody nesotil?" Rozhodil rukami a s otázkou v očiach sa ma mňa pozrel.

,,To je jedno. Ty máš tiež nejaký podiel na mojom páde." Pri spomenutí tej udalosti som to Harrymu opäť pripomenula. Zase sa začal smiať ako zmyslov zbavený. Už pri pohľade na neho som to nedokázala naďalej držať v sebe a tiež som sa rozrehotala.

,,Dobre, už by aj stačilo." Ukončila som po niekoľkých minútach náš záchvat.

,,Ach. Najviac ma na tom mrzí aj tak to, že som si to nenatočil."

,,Ale no tak. Padanie nie je u mňa zase také nezvyčajné. Príležitostí budeš mať ešte dosť." Ubezpečila som ho. Prikývol a očividne si opäť spomenul na nejaký môj pád.

,,Nemysli na to." Varovala som ho.

,,Neskoro." Zasmial sa a privrel oči na lepšie pripomenutie spomienky. Vedela som na čo myslí. Na to nejde len tak zabudnúť.

Bola jeseň a my sme zrovna vychádzali z nášho domku. Zliezla som pár 'schodíkov' po rebríku a zvyšok som hodlala len tak preskočiť, ale to by som nebola ja, keby sa niečo neposralo. Skočila som rovno do kaluže plnej blata a následne sa v nej šmykla a padla na zadok. Do blata. Vôbec ma nič nebolelo, ale mala som taký záchvat smiechu, že som si do toho blata následne celá ľahla. Mokrá a  špinavá som potom musela ísť domov. Susedia mali o cirkus postarané.

,,Myslím, že tú fotku mám niekde doma." Zamyslel sa. Samozrejme, že si ma vtedy musel hneď odfotiť, ale na jeho mieste by som urobila to isté.

,,Achjo, to bol môj najlepší pád." Usmiala som sa pri spomienke naň.

,,Zaplávame si?" Navrhol a nečakal na odpoveď. Hneď skočil do vody a začal plávať neviem kam. Pred nami bolo len more. Slané, modro-zelené a hlavne nekonečné more. Krásny pohľad.

Plávali sme stále ku predu a keď nám to už prišlo ďaleko od pláže, tak sme sa vrátili a ľahli si na vyhriate uteráky. Len tak sme tam ležali a užívali si slniečko. Bol to príjemný pocit. Ležať v teple a na nič nemyslieť. Bolo počuť len šum vĺn, veľmi príjemný zvuk. Otočila som hlavu k Harrymu a zapozerala sa na neho. Na zavretých očiach mal slnečné okuliare a tvár otočenú k oblohe. Jeho polosuché vlasy mal strapaté a ruky skrížené na hrudi.

Vyzeral strašne dobre. Vlastne, kedy nie? Usmiala som sa sama pre seba a hlavu otočila spať ku slnku. Taktiež som mala zavreté oči a na nich slnečné okuliare. Po chvíli ma to, ale prestalo baviť.

,,Poďme niečo robiť." Prehovorila som po chvíli.

,,Čo navrhuješ?"  Pozrel sa na mňa.

,,Poďme to tu preskúmať. Nikdy som na pláži nebola a chcem si ju poriadne prehliadnuť." Cez vrchné plavky som si prehodila tričko a vybrala sa na prieskum.

Časť by vyšla aj včera, ale wattpad ma má skutočne moc rád.

20.2./21