I live for you ✓

30.

Bol to náš ďalší deň v Grécku. Dnes sme sa rozhodli ísť do obchodov a poobedie stráviť na pláži. Vonku to vyzeralo na ďalší prekrásny deň. Slnko svietilo a príjemne hrialo. Také počasie, ktoré vždy chcete mať, pokiaľ idete na nejakú dovolenku. V posledných dňoch nám počasie hralo do kariet, čo mi vždy dokázalo zvýšiť náladu. Len vyjsť von a nadýchnuť sa toho čerstvého vzduchu. Niečo úžasné.

Na raňajky sme sa zastavili v miestnej pekárni a rovno skočili aj do neďalekej kaviarne a kúpili sme si kávu so sebou. Nebudeme predsa vysedávať vnútri, keď je vonku tak krásne. Pomaly sme zamierili do štvrte s obchodmi, ktorú sme objavili prvý deň, čo sme tu boli. Nachádzali sa tu obchody snáď so všetkým. Od jedla cez oblečenie až po nábytok. Čokoľvek, čo človek potrebuje. Navštívili sme najskôr obchod so suvenírmi a po ňom aj obchod s oblečením.

,,Páči sa ti tu niečo?" opýtala som sa Harryho, pretože už hodnú chvíľu stál pri košeliach.

,,Čo? Nie, len som sa zamyslel. Nepredávajú tu nič, čo by sa mi nejako extra páčilo."

,,To myslíš vážne? Tú košeľu s listami a margarétkami si musíš kúpiť," zasmiala som sa.

,,Uhmm, umieram od jej krásy." Zasmiala som sa na ňom a zamierila do druhej časti obchodu. Mal pravdu. Nebolo tu nič zaujímavé ani špeciálne. Odišli sme a skočili hneď na zmrzlinu.

,,Prečo tu nemôžu predávať niečo, čo si inde len tak nenájdeme," posťažovala som sa.

,,Ja by som ti mal stačiť," zasmial sa a objal ma rukou okolo ramien.

,,Jasné, ty hviezdička."

,,Zájdeme rovno na izbu, odložíme si veci a pôjdeme odtiaľ rovno na pláž?" opýtala som sa ho.

,,Môže byť. Dáme si obed tam alebo cestou?"

,,Cestou si kúpime pizzu, ktorú zjeme tam," navrhla som kompromis.

,,Existuje týždeň, kedy sme nejedli pizzu?" zamyslel sa Harry.

,,Silno o tom pochybujem," podotkla som. Naše stravovacie návyky boli vážne strašné.

,,V ktorom meste sa ti páčilo najviac?" opýtala som sa ho po dlhšej dobe chôdze.

,,Myslím, že to bude Londýn a Tokyo. A nie. Nepoviem ti prečo."

,,Ale ja som myslela štáty, ktoré sme poslednú dobu navštívili," povzdychla som si prevrátila očami. Už neodpovedal, jeho odpoveď by bola aj tak rovnaká.

,,Chodila si s niekým, keď som bol preč?" Čo? Touto otázkou ma veľmi zaskočil. Myslím, že viac než dosť.

,,Hej, ale nebolo to nič vážne, aspoň myslím. A ty? Koľko si ich zbalil?" buchla som ho do ramena.

,,Ehm," odkašľal si a poškriabal sa na zátylku. ,,Nebolo ich veľa, ale nejaké boli," vyšlo z neho.

,,Ale no tak!" zasmiala som sa a prevrátila očami. ,,Kľudne hovor." Popravde mi to až také ukradnuté nebolo. Vadilo mi, že mohol mať takmer každú. Spĺňal snáď všetky podmienky pre dokonalého priateľa, ale zaujímalo by ma ako tie vzťahy bral on. Bolo divné, že ma niečo takéto zaujímalo. Malo by mi to byť ukradnuté, ale asi ťažko.

,,Určite si o nich počula z televízie, nie?"

,,Úprimne? Ja som sa ti tak snažila vyhýbať, že čo i len jedno slovo o tebe niekde padlo, hneď som odtiaľ zmizla, ale niečo som asi počula."

,,Hah," vyšlo z neho.

,,Odvtedy, čo som odišiel som randil s viacerými. A myslím si, že sa to ku tebe určite dostalo alebo o tom odniekiaľ vieš." Bolo mi ho trochu aj ľúto. Nájsť si nejaký vážny a stály vzťah s jeho ,,režimom" určite nie je jednoduché.

,,A ty? Porozprávaj mi o nich," nasmeroval svoj pohľad na mňa a pousmial sa.

,,Nie je to žiadny zaujímavý príbeh, ale ten rok, čo som s našimi odišla do Londýna som chodila s Rogerom Nelsonom..."

,,Čo?! S Rogerom? Tým Rogerom?" Vyzeral prekvapene. Veľmi prekvapene.

,,Možno," pípla som.

,,Wau, nikdy by som nepovedal, že zrovna ty by si s ním chodila," znel mierne skleslo. Bol to kamarát z našej skupiny. Ja, Harry, Roger a Luke sme boli taká typická kam, kamarátska štvorka. Takmer každý piatok sme chodili von a občas sme konzumovali alkohol, ale to nie je žiadna dôležitá informácia. Roger bol vždy taký tichší a iný ako ostatní, ale časom sa stal strašne divným a záhadným. Po rozchode po našom asi štvormesačnom vzťahu som o ňom už dlho nepočula. Ale raz, keď som sa stretla s Lukom v Londýne, tak mi oznámil, že zmlátil piatich ľudí a ďalším trom sa vyhrážal zabitím.

Táto novina ma veľmi zasiahla, nečakala som, že niekto mne blízky by mohol niečo také spraviť. Bola som veľmi rada, že som sa od neho dostala skôr ako sa stihlo niečo takéto udiať. K Harrymu sa táto informácia očividne tiež dostala, keďže reagoval, tak... prekvapene.

,,Spravil to niečo?!" zhrozil sa.

,,Vôbec nie, bol úplne neškodný, ale čím dlhšie sme boli spolu, tak bol taký... Ja ani neviem ako ho presne opísať. Proste, takého Rogera sme nepoznali." Mrzelo ma, čo sa z neho stalo, patril do našej party. I keď sme z nej Harry a ja boli najlepšími priateľmi, ale tak či onak sme boli parta, ktorá držala spolu dej sa, čo dej.  Ale som vďačná, že som to ukončila, čo najskôr a odsťahovala sa. Boh vie, čo by sa mi mohlo stať. Radšej na to ani myslieť nechcem.

,,A potom som chodila ešte s Leom," usmiala som sa pri spomienke na neho.

,,Bola to taká letná láska. Zoznámili sme sa v júni pred dvomi rokmi. Bol tu na prázdninách a veľmi sme sa spriatelili až sa z toho vykľul vzťah. Bol fajn, ale musel odísť späť do Ameriky, jeho rodiska. Viac sa mi, ale neozval," pokrčila som ramenami.

Harry mlčal. Ani sa mu nečudujem. Tiež by som na neho mieste nevedela, čo povedať, ale on ma o to požiadal.

Dorazili sme do hotela, obliekli si plavky, prehodili cez net klasické oblečenie a rovno vyrazili von. Taktiež sme nezabudli na opaľovací krém, uteráky a podobné veci. Po ceste sme sa zastavili na sľúbenú pizzu a doniesli si ju na pláž. Keď sme tam dorazili bola stále teplá, tak sme si ju mohli v pohodlí vychutnať.

,,Keď sa tak pozerám na to more... vôbec sa mi tam nechce ísť. Veď tuto na lehátku v teple a suchu je omnoho lepšie," skonštatoval Harry.

,,Máš pravdu, musíme oddychovať, ale zájsť tam na päť minút by sme asi mali. Potom si, ale kľudne môžeme ísť vychutnať k baru ovocný koktail a vrátiť sa sem."

Tak sme aj učinili. Mierne sme sa vo vode poprechádzali, lebo sme nemali moc náladu na plávanie. Obaja sme boli nejakí unavení a skleslí. Neviem či to bolo chodením po obchodoch, ktoré vie človeka veľmi unaviť alebo našimi predchádzajúcimi rozhovormi. Po chvíli sme šli skutočne k baru a kúpili si spomínané koktaily. Nepila som ich už dlhú dobu a boli skutočne dobré (množné číslo, pretože som ochutnala aj Harryho). Na moje pomery možno viacej sladké, ale aj tak boli super.

Vrátili sme sa na naše lehátka a chystali sa ležať na slniečku. Vôbec neviem ako, ale podarilo sa nám zadriemať. Čo vôbec nechápem, pretože ja ťažko len tak niekde zaspím. Mám problém zaspať dokonca aj pri filme! Z nášho kratučkého spánku nás prebudili studené kvapky dopadajúce na našu pokožku.

Ahojte ľudkovia, chcela by som, aby ste sa pozreli na príbehy tejto milej a skvelej osôbky- VeronikaFedakova. Budem vám skutočne vďačná.

Fotka Harryho nemá pre túto časť žiadny význam, je len strašne pekný na to, aby som to sem nedala.

Neverím, že toto je už tridsiata časť. Waaau.

9.4. /21