I live for you ✓

64.

Harry u nás prespal, ale tesne pred tým, ako upadol do tvrdého spánku mi sľúbil, že mi zajtra pomôže s balením. Chudák, ani nevie do čoho sa to vôbec namočil.

Ráno sme sa prebudili do prázdneho domu a po spoločných raňajkách sa rovno vrhli do balenia. Vedela som, že nám to môže zabrať aj celý deň, tak bolo najlepšie začať ihneď. Tesne predtým, ako sme začali, bolo potrebné nájsť krabice a zložiť ich. Nechala som to na ňom a šla nájsť nejaký papier, do ktorého zabalím tie krehšie veci.

,,Čo si myslíš, že som schopný zabaliť ja?" spýtal sa ma Harry, keď som vošla do izby.

Založila som si ruky na prsiach a začala sa obzerať po izbe, ktorá mi mala dať nejaký nápad. Pohľadom som skončila u skrine a tú okamžite vyškrtla zo zoznamu. Oblečenie nemôžem nechať na ňom. Teraz, keď mám tú príležitosť, tak si ho rovno pretriedim. On nevie aký zážitok a aké spomienky mám na každý kúsok, ktorý mám uložený v skrini. Dekorácie taktiež nie. Nie všetky si chcem vziať do sebou a on mi ešte nevie čítať myšlienky, takže ani tie nie. Topánky, v mojom prípade tenisky a nejaké čižmy, nechám radšej na mne. Ostáva mi už len kozmetika a tú mu prenechám len s prižmúreným očami, ale mal by to zvládnuť.

,,Kozmetiku nechám na tebe. Len dávaj prosím pozor. Nemám jej veľa, ale každý jej kúsok milujem z celého srdca. Paletky zabal prosím ťa do papiera, dobre?"

,,Ja nie som decko, Liv. Viem ako to spraviť, aby sa nerozbili." Prevrátil očami.

,,No neviem neviem," zašomrala som.

,,Ja som ťa počul!" Vyskočil na mňa a začal ma štekliť.

So smiechom sme sa zvalili na posteľ, snažila som sa brániť, ale keďže som omnoho menšia a slabšia ako on, tak to bolo zbytočné. Rozosmiala som sa ešte viac, a keď som nevedela popadnúť dych, tak prestal. Avšak polohu nezmenil. Bol stále nadomnou, lakťami zapretý o matrac a pozeral sa mi do očí. Usmiala som sa neho a on sa sklonil a obtrel pery o tie moje. Pobozkala som ho, ale on sa po chvíli odtiahol so slovami.

,,Teraz balíme. Nemali by sme plytvať časom. Na toto všetko budeme mať všetken čas sveta." Žmurkol na mňa a dal mi rýchly bozk na špičku nosa.

Vrátila som sa ku skrini a rozhodla sa ako prvé zbaliť mikiny. Nikdy som si neuvedomila, že ich mám toľko veľa. Z nich som nevyhodila ani jednu. Milovala som ich, patrili k mojim najobľúbenejším kúskom oblečenia. Keď som v rukách držala jednu obyčajnú čiernu mikinu s kapucňou, spomenula som si na deň, kedy som ju mala na sebe. Bola, ale zároveň nebola výnimočná. Obrátila som sa k Harrymu, a ani si neuvedomila, že na mňa už hľadí nejaký čas.

,,Tú si mala na tom koncerte," povedal a pousmial sa. S úsmevom som prikývla a zložila ju.

,,Je to moja druhá najobľúbenejšia mikina zo všetkých, ktoré si kedy mala na sebe."

,,Vážne? A ktorá je prvá?" spýtala som sa, ale odpoveď mi bola jasná skôr, ako otvoril ústa.

,,Predsa tá s mojím merchom," zasmial sa.

,,Prečo ma to vôbec neprekvapuje?" podotkla som rečnícky.

Harrymu dobalil svoju časť omnoho skôr ako ja. Čakala som to, keďže mal toho oproti mne o dosť menej. Keď skončil, prisadol si ku mne a objal si kolená. Pozoroval ma a neodvrátil pohľad ani na sekundu. Keď tak urobil, spočinul s ním na otvorenom šuflíku so spodným prádlom. Uškrnul sa a natiahol ruku pre čierne čipkované nohavičky.

,,Nosíš ich?" spýtal sa so smiechom a zdvihol ich do vzduchu. Natiahla som sa pre ne, aby som mu ich zobrala, ale on nohavičky zdvihol ešte vyššie. ,,Nikdy som ich na tebe nevidel," podotkol.

,,Tieto som nemala na sebe nikdy," povedala som a zobrala mu ich z ruky. Zrejme by mi ich nevrátil bez odpovede.

,,Tieto?" Zasmial sa. ,,Ich je aj viacej? Prečo o tom neviem a ako to, že som ťa v nich ešte nevidel? Budem poctený, ak mi ich jedného dňa živo predvedieš," uchechtol sa. Prevrátila som nad ním očami a všetku bielizeň hodila rovno do krabice, keďže by si opäť neodpustil perverzné poznámky.

,,To si musíš zaslúžiť." Žmurkla  som sa na neho a postavila sa. Všetko oblečenie už bolo v krabiciach a ja som si mohla s uľavou vydýchnuť, pretože som to najhoršie už mala za sebou. Popreťahovala som sa, lebo ma z toľkého sedenia bolel chrbát. Zišli sme do kuchyne a ja som sa rozhodla uvariť nám cestoviny s omáčkou. Obaja sme umierali od hladu a ja som ľutovala, že sme si niečo neobjednali. Určite by to prišlo rýchlejšie, ako keď niečo varíme. Moja chyba. Najedli sme sa, poupratali po sebe a vrátili sa do izby.

Bola som rada, že si nemusím sťahovať veci ako je posteľ, stôl alebo skriňa, keďže Harry mal vo svojej spálni všetko. Vtedy by to bolo skutočne náročnejšie.

Keď sme so všetkým skončili, bol už večer a vonku prevládala tma. Predtým než sme odišli som navštívila každú miestnosť a zotrvala v nej chvíľu. Snažila som sa vryť si do pamäte ich výzor, vôňu a nejakú tú spomienku. Až teraz som si začala poriadne uvedomovať, čo sa deje. Vedela som, že sa sem ešte vrátim a budem sem prichádzať pravidelne, ale už to nikdy nebude také aké predtým. Stále bude mojím domovom, ale už druhým, pretože ten prvý je u Harryho, nech sa nachádza kdekoľvek. Rozlúčili sme sa s rodičmi, ktorí nás s úsmevmi vyprevadili z domu.

Zabudla som na všetko zlé, čo sa medzi nami udialo. Už na tom nezáležalo a bolo to jedno. Chcem na tento dom spomínať s úsmevom a pamätať si z neho len to najlepšie, čo mi dal.

Naložili sme veci do auta a vyrazili.

,,Zastavíš prosím ťa na drive thru? Som strašne hladná a mám chuť na taký poriadny hamburger," požiadala som ho a on mi s radosťou vyhovel. Tešila som sa ako malé decko, milovala som jedlo a vždy som sa tešila, keď som si ho mohla vychutnať. Obaja sme si objednali hranolky, hamburger a zapíjali to coca colou.

,,Na nezdravý životný štýl!" štrngli sme si a pripili. Jedli sme v tichosti a z auta pozorovali život v osvetlených uliciach Londýna.

6.8./21