18

69 7 0
                                    

Na dnešok sme si naplánovali menší výlet do baziliky známej pod menom Sagrada Familia. Nedá sa to ani popísať. Bola to proste ďalšia nádhera. Podobne ako Notre-Dame. Nemohla som uveriť, že túto ohromnú stavbu začali stavať pred toľkými rokmi. Pri pohľade na ňu som stále bola v nemom úžase a strácala som všetky slová. Aj keď nebola stále dostavaná, ale aj tak bola nádherná. Pred pár rokmi sprístupnili vstup do vnútra, za čo som vďačná. Toto by som si len tak nechať ujsť nedokázala.

Vždy ma fascinovali rôzne starožitnosti, vyzdobené katedrály alebo baziliky. A taktiež šaty zo všetkých období. Niekedy som ľutovala, že teraz nenosíme šaty ako v takom osemnástom storočí, ale myslím si, že keby ich nosím denne, tak by to nebolo také pohodlné. Chýbala by mi tá sloboda obliekania aká je teraz. Všetko to bolo, tak neskutočne neuveriteľné. Milovala som históriu, strašne ma fascinovala.

Vnútro baziliky bolo úžasné. Boli tu rôzne sochy, nádherné lustre a všetko bolo prezdobené, ale tak, aby to vyzeralo dobre. Celú sme si ju z vnútra poobzerali a kochali sa všetkým vôkol nás. Po prehliadke sme si išli opäť poobzerať mesto a navštívili miesta, ktoré sme včera nestihli. Znovu si kúpili zmrzlinu. Tentoraz som vyberala ja, takže Harry konečne dostal pre neho nezvyčajnú príchuť. Kiwi. Informácia, že mu chutí ma celkom potešila.

,,Ako sa ti páči mesto?" Opýtala som sa ho.

,,Je naozaj nádherné. Rovnako aj počasie, ale nie je to Londýn." Zasmial sa.

Londýn. Myslím, že toto mesto má nejaké špeciálne miesto v jeho srdci.

,,Prečo Londýn?"

,,Huh?"

,,Prečo vždy Londýn? Stalo sa v tom mieste niečo tak moc úžasné, že sa stalo tvojím najobľúbenejším?"

Zamyslel sa. Vyzeral byť mojou otázkou zaskočený, čo som nechápala. Vždy vravel, že miluje Londýn, ale nikdy mi skutočný dôvod nepovedal

,,Ja neviem." Priznal po chvíli.

,,Čo? Ako, že nevieš?"

,,Ja proste neviem. Milujem Anglicko, pretože je krásne. Má nádherné pamiatky, kultúru, hercov spevákov. Ale to rozprávam ako o štáte a hlavné mesto Anglicka je Londýn, tak asi preto. A nikde som sa necítil viac doma ako v Londýne."

Nebudem klamať. Zaskočil ma. Takúto odpoveď som skutočne nečakala. Harry proste vie ako človeka prekvapiť.

,,Počkať, takže toto celé je dôvod? Ja som čakala niečo v zmysle, že v Londýne som sa stretol s kráľovnou. A ty vypotíš toto." Zasmiala som sa.

,,Nikdy som nad tým, tak moc nepremýšľal, vieš?"

Prikývla som na znak, že rozumiem.

,,A tvoje druhé najobľúbenejšie mesto?"

,,Tokyo."

Nadýchla som sa a chystala sa ho spýtať na dôvod.

,,Lebo." Povedal skôr ako som dostala možnosť.

,,Ale prečo?"

,,To sa dozvieš v Japonsku."

,,Dobre, pán Tajomný." Prevrátila som nad ním očami a začala sa venovať svojej zmrzline, ktorú som ochvíľu aj zjedla.

,,No tak. Nehnevaj sa." Objal ma okolo ramien a zasmial sa.

,,Ja sa nehnevám, len nenávidím čakanie. A ty to veľmi dobre vieš."

,,Ja viem. Presne preto to robím." Usmial sa.

,,Idiot." Zamrmlala som.

,,Čo?"

,,Eliot! Pozri! Na tej reklame, celkom pekné meno." Ukázala som prstom na billboard. Namiesto neho sa pozrel na mňa. Zodvihol obočie a prižmúril oči. Pri pohľade na neho mi myklo kútikmi úst. Vyzeral vtipne a strašne pekne. V strapatých kučeravých vlasoch mal slnečné okuliare, ktoré si následne dal na oči. Ruku prehodil cez moje ramená a pokrútil hlavou.

,,Zahováranie nikdy nebola tvoja silná stránka, čo?"

Zasmiala som sa a pokračovala v ceste do jedného z miestnych obchodov. Bolo tu takmer všetko. Od kozmetiky, jedla, oblečenia až po...

,,Nafukovačky!" Zvískla som ako malé dieťa a rozbehla sa k nim.

,,Harry! Že si zo dve vezmeme." Menovaný ku mne podišiel a obzrel si ich.

,,Samozrejme, ale až keď sa začneš správať na svoj vek." Zasmial sa a začal si ich obzerať.

,,Pff, že na svoj vek. Náhodou sa viem tešiť z maličkostí. Nie ako ty." Buchla som ho do hrude a prevrátila oči.

,,Ale no taaak Olivka. Ja som to tak nemyslel." Objal ma a pokolísal ma na mieste.

,,Dobre, odpúšťam."

,,Fuu, ešteže tak." Zotrel si z čela neexistujúci pot. Zasmial som sa nad ním a začala hľadať nejakú veľkú nafukovačku, ktorú by sme mohli snáď ešte dnes vyskúšať.

,,O môj Bože! Tohto jednorožca si beriem aj keby neviem, čo."

,,Olivia. Je to do štyridsiatich kíl. Tým nechcem povedať, že si ťažká, ale štyridsať asi nemáš."

,,Ach jo. Takže to znamená, že sa budem musieť uspokojiť s týmto pelikánom." Povzdychla som si.

,,Môžeš to skúsiť, ale neviem či sa ti to podarí." Zasmial sa. Nechápavo som sa na neho pozerala, pretože som nechápala.

,,To ťa ako napadlo." Zasmiala som sa.

,,To ty si to povedala, nie ja." Zdvihol ruky do obranného gesta. Pokrútila som nad ním hlavou, ale úsmev na perách mi už ostal.

,,Dobre, takže si zoberieme pelikána a?"

,,Donut." Doplnil ma.

,,Donut?"

,,Áno, donut."

,,No, super." Povzdychla som si.

,,Čo som zase spravil." Spýtal sa prekvapivo, pretože výkyvám mojich nálad očividne nechápal.

,,Spravil si mi naň chuť. To si spravil."

,,Jemine, tak keď pôjdeme domov, tak si môžeme nejaké kúpiť." S úsmevom som prikývla. Vzal ma za ruku a do druhej si zobral nafukovačky. Šli sme pohľadať ešte pumpičku a namierili  si to k pokladni, zaplatili sme a odišli sme na hotel prezliecť sa do plaviek. Cestou na pláž sme si kúpili spomínané donuty a zjedli ich.

Na pláži sme nafúkali obe nafukovačky a vybrali sa do vody. Sadla som si na svojho pelikána a snažila sa udržať rovnováhu, ale to sa mi nepodarilo, pretože Harry ku mne skočil a obaja sme zleteli do vody. Vynorila som sa a striasla sa.

,,Tá voda je.."

,,Mokrá?"

,,Áno! Prečo si mi to skôr nepovedal!" Vyčítala som mu a smiala sa na tom.

,,Ja neviem. Ja nič neviem."

,,Všimla som si." Opäť som sa zasmiala a vyliezla na svojho pelikána. Ľahla som si naň, tentokrát som z neho našťastie nespadla, takže som si mohla užiť slniečko, ktoré mi príjemne pálilo na pokožku. Otočila som hlavu na bok, aby som sa mohla pozrieť na Harryho.

Bol v podobnej polohe ako ja. Vyzeral veľmi zrelaxovane a oddýchnuto. Na očiach mal slnečné okuliare a mokré vlasy si odhrnul z čela, aby mu nezavadzali. Hruď sa mu ešte leskla od kvapiek vody, pretože mu za tú chvíľu nestihla uschnúť. Vyzeral sexi. Tak strašne moc. Vedomie, že snáď navždy ostane len mojím kamarátom mi drásalo srdce.

Táto časť sa mi veľmi páči, tak snáď aj vám:)

26.2. /21

I live for you ✓Where stories live. Discover now