I live for you ✓

26.

Celý náš pobyt vo Fínsku sme strávili chodením na rôzne prechádzky a vychádzky. (A do sauny sme nakoniec ani nešli, lebo naša lenivosť nepozná hraníc.) Taktiež sme si tu varili, aby sme neumreli od hladu. Zvykli sme variť jednoduché jedlá, ale raz sme dokonca piekli, ale vždy spoločne. Bolo to skvelé odreagovanie a veľká zábava. Včera sme sa boli prejsť k jednému jazeru s názvom Inari, neskôr sme zistili, že tento názov nosí aj jedlo z ryže. Bolo obrovské a nádherné. Keby nebolo studené, bola by som schopná sa v ňom aj okúpať, čo sa Harrymu takmer aj podarilo.

Keď sme popri ňom prechádzali, tak sa šmykol a minul ho len o kúsok. Bola som rada, že sa mu nič nestalo, ale zároveň ma mrzelo, že tam nespadol. To by bol pohľad. Pousmiala som sa pri tej myšlienke, keď som si v Talianskom hoteli vybalovala veci z kufra a dávala ich do skrine.  Plánovali sme tu zostať dlhšiu dobu ako inde, pretože nás tento štát fascinoval. (Teda mňa, ale rada používam možné číslo.)

Po prvýkrát sme si vytvorili aj miniplánik na dni, ktoré tu strávime. Tvorili sme ho síce v lietadle, ale hlavné bolo, že sme ho mali. Po vybalení sme si obliekli voľné oblečenie a vyrazili von na prezretie mesta ako sme to robili vždy. Pomaly sa už stmievalo, čiže zapadalo Slnko a spravilo to krásny prvý dojem na spoznanie hlavného mesta. Zamierili sme k jednému stánku a kúpili si chladný dezert v podobe zmrzliny.

,,Nešli sme na to moc rýchlo?" Prehovoril zrazu Harry.

,,Načo?" Nerozumela som mu. V hlave sa mi, ale vytvárali rôzne scenáre.

,,V cestovaní. Chápeš, boli sme najlepší kamaráti, potom sme sa dlhú dobu nevídali a keď sa po nejakom čase opäť stretneme, tak nás napadne precestovať spoločne niekoľko krajín." Nevedela som kam tým smeruje, ale asi bol čas prehovoriť.

,,Keď nad tým, tak popremýšľam... máš pravdu. Jediná naša výhoda je, že si skvele rozumieme."

,,Mohli sme..."

,,...počkať." Dohovorila som za neho s povzdychom.

Vzopäl pery a pohľad nasmeroval do zeme. Bola som na tom rovnako. Mal pravdu. Šli sme na to prirýchlo a v poslednom čase sa stalo toľko vecí. Mrzí ma, že si nepamätám, čo sa stalo vtedy v Mníchove vo chvíli, keď sme sa opili. Pravdepodobne sa nestalo nič mimoriadne, ale bolo by príjemné nemať z tej udalosti okno.

,,Keby čakáme. Aj tak by sme spravili to isté, akurát, že domov by sme sa vrátili na Vianoce alebo po nich. A takto sme si na seba aspoň rýchlejšie zvykli." Uchechtol sa a pokrútil hlavou.

,,Ľutuješ toho?" Opýtala som sa ho.

,,Čoho?"

,,Tohto všetkého." Rozpažila som ruky a otočila sa okolo vlastnej osi, aby som mu ukázala, že sme v inej krajine a nie v našom Londýne. Zasmial sa na mojom detinskom správaní.

,,Nikdy." Venoval mi úsmev. Cítim to rovnako Harry. Nikdy by som tohoto neľutovala. Nikdy by som vlastne neľutovala ničoho, čo je s tebou spojené.

,,Dobre, už by aj stačilo. Vedieme strašne depresívnu konverzáciou." Usúdil.

,,Pravda, treba sa nejako zabaviť. Môžem začať, čo si dnes robil?" Vložila som do svojho hlasu vážnosť a zachovala poker face.

,,Hmm. Veľmi veľa zaujímavých vecí." Oznámil mi sarkasticky. Strávil ak čas so mnou, to je celkom zaujímavé.

,,Naozaj? Čo také?"

,,Jedol som." Super. Nejaký chalan  zo šiestej triedy chce vrátiť vtip.

,,Hmm. Zaujímavé." Zasmiala som sa.

,,Viem, čo ty?" Zasmial sa.

,,Hmm, porozmýšľam. Vieš, čo sa mi stalo? Dnes som videla jednu svetoznámu celebritu." Oznámila som mu s vážnym hlasom.

,,Skutočne?" Pozrel na mňa prekvapene.

,,Áno." Pozornejšie som sa na neho zahľadela a zaklipkala očami, aby som mu dokázala, že si z neho robím srandu.

,,Jaj, ty myslíš mňa." Doplo mu to. Pokrútila som hlavou a zatlieskala mu.

,,Občas zabúdam na to, ako to ty nazývaš, že som hviezda." Vložil si ruky do vačkov.

,,Na to sa aj dá zabudnúť?" Zmätene som sa na neho pozrela.

,,Popravde, ani neviem. Nemyslím na to, len keď som s tebou. Mám pocit, že všetci ma vnímajú ako niekoho kto je niečo viac, vieš?" Prikývla som na znamenie, že rozumiem.

,,Ale s tebou je to iné. Viem, že ty z mála ľudí ma vnímaš ako Harryho. Len Harryho. Svojho," odmlčal sa, ,,kamaráta. Pri ktorom nemáš potrebu sa na nič hrať. Poznáme jeden druhého najlepšie zo všetkých." Usmial sa.

,,Hah. Nevedela som, že to máš takéto."

,,Život v šoubiznise nie je jednoduchý. Človek má problém nájsť si skutočného priateľa, veľa ľudí je tak strašne falošných. Preto som tak neskutočne rád, že mám teba. Poznáme sa už od mala a viem, že ti môžem veriť úplne vo všetkom."

,,Aj ja som rada, že ťa mám." Pristúpila som ku nemu a objala ho. Hlavu som si zaborila do jeho hrude a nadýchla sa jeho vône. Voňal... veľmi špecificky, pravdepodobne po jeho Gucci parféme, ktorý prezentoval a s obľubou používal. Taktiež som z neho cítila mätu, kvôli jeho obľúbeným mätovým žuvačkám, ktoré žuval snáď vždy, keď nejedol. Následne mi ich vždy ponúkol. neodmietla som.

Občas mi liezla na nervy moja výška, pretože vždy, keď som ho objala, tak moja tvár bola vždy nalepená na jeho hrudi. Nebolo to síce nepríjemné, to vôbec nie, ale bolo by super si aspoň niekedy položiť hlavu na jeho rameno. Nebola som nejako moc nízka, teda aspoň podľa mňa. Bola som vysoká približne stošesťdesiatdva centimetrov, čo nebolo veľa, ale ani málo. Bola som so svojou výškou spokojná, ale oproti Harrymu som bola skutočne veľmi nízka.

,,Olivka?"

,,Áno?" Odtiahla som sa, aby som sa na neho mohla lepšie pozrieť a rozhodla sa ignorovať prezývku, ktorou ma práve nazval.

,,Čo keby sme dnes večer vyrazili von?"

,,Von? Akože myslíš niekam do baru alebo tak?"

,,Áno, presne tak." Zhrozene som sa na neho pozrela.

,,Ty nás chceš skutočne vytrhnúť z pohodlia nášho domova?"

,,Hej?" Prevrátil nadomnou očami.

,,Tak dobre no." Som síce extrovert, ale moje súčasné ja radšej trávi večere v posteli a pozerá na televíziu. Časy, keď som chodievala každý týždeň von sa zabaviť už pominuli.

,,Ale pokiaľ sa ti nechce, môžeme ostať na izbe?" Navrhol.

,,Nie, v pohode. Musíme predsa chodiť niekedy von, veď stále robíme to isté." Zasmiala som sa.

,,Presne tak." Zasmial sa.

,,Ale už sa nemôžeme opiť, tak ako v Nemecku." Nezabudla som podotknúť.

,,Súhlasím." Prikývol s úsmevom.

Vrátili sme sa teda na izbu, aby sme sa nejako krajšie obliekli predtým ako niekam pôjdeme. Nie som nejaká fanúšička šiat alebo opätkov. Proste milujem rifle a nikto to nijako neovplyvní. Obliekla som si teda obyčajné čierne skinny s vysokým pásom, biele tielko a riflovú bundu, aby mi neskoršie nebola zima.

,,Môžeme?" Prišiel ku mne Harry, oblečený v čiernych džínsoch a obyčajnom bielom tričku.

Zobrala som si kabelku aj s peňaženkou a povedala, ,,Môžeme."

22.3./21