31.

63 7 3
                                    

To vážne muselo začať pršať zrovna teraz? Asi zavolám Zeusovi s Poseidonom a prefackám ich. Celé týždne nám počasie vychádzalo, takže sa to asi muselo raz dosrať. Teraz, ale späť do reality. Rýchlosťou svetla sme si zbalili všetko, čo sme tu mali a prehodili cez seba oblečenie. Dážď začínal byť stále len intenzívnejší, takže skutočnosť, že sme najskôr bežali cez mesto do hotela nám bola, tak na dve veci. Nie len, že sme si takmer vydýchali pľúca (kvôli našej strašnej kondičke), ale taktiež sme boli do dvoch minút mokrí ako myši.

,,Stoj! Prosím ťa, stoj," dostávala som zo seba pomedzi vzdychy. Prehla som sa v páse a snažila sa vydýchať. Bolo mi jedno, že na mňa prší hustý dážď. Mokrá som aj tak bola a zima mi tiež zatiaľ nebola.

,,Jasné," zastavil meter odomňa a tiež sa vydýchaval.

,,Mali by sme začať behávať, lebo s našou kondíciou neubehneme už ani len meter," navrhla som.

,,Už nás vidím," zasmial sa. ,,Len tak čisto teoreticky si myslím, že toto nie je dobrá doba na konverzáciu," usmial sa na mňa pomedzi mokré vlasy nalepené na jeho tváry.

,,Pff, prosím ťa. Lepšia príležitosť už nebude," mávala som nad ním rukou.

Po vydýchaní nám neostávalo nič iné okrem vrátenia sa na izbu. Obaja zmoknutí ako myši sme naďalej privítavali dážď a pomalými krokmi pokračovali v ceste. Celá táto situácia bola do smiechu. Viem si predstaviť ako zle sme museli vyzerať. Keď nás zbadali na recepcií. Pár sekúnd som si myslela, že nás ďalej nepustia, ale zľutovali sa nad nami. Za ich výrazy, keď nás uvideli by som dala čokoľvek.

Najskôr som si to nasmerovala ku zrkadlu a zasmiala sa nad svojím, neskoršie aj Harryho výzorom. Musela som si nás odfotiť, pretože nikdy nechcem zabudnúť na našu komickú cestu po Aténach s dažďom.

Vyzliekli sme si to odporné a predovšetkým mokré oblečenie a nahradili ho suchým a hlavne teplým. S vyteplenými ponožkami som si sadla do postele, oprela sa o stenu a nohy si prikryla perinou.

,,Vieš, čo by som si teraz rád dal?" opýtal sa ma Harry popri tom ako si sušil vlasy s uterákom.

,,Ja nie som veštkyňa," prevrátila som očami, ,,Ale ja by som si rada dala horúcu čokoládu."

,,Presne tak."

,,Máme prepojené mysle," uchechtla som sa.

Harry sa rozhodol, že skúsi zavolať na recepciu a opýtať sa či ju tu robia a či by nám ju boli ochotní priniesť. Počas celého telefonátu
som mu držala palce a očividne sa to vyplatilo, pretože som zbadala úsmev na jeho krásnej tváry.

,,Bude tu do pol hodiny," oznámil mi. Od radosti som zatlieskala rukami a šla pripraviť veci naokolo. Vyzeralo to na kecací večer, takže bolo treba pripraviť sa naň. Pootvorila som okno, aby sem prúdil chladný vzduch, ale tak, aby sem nenapršalo. Nechali sme svietiť len jedno svetlo a to v rohu izby, aby to nabralo super atmošku. Čokoládu nám doniesli skôr a tak sme sa len posadili do postele a mohli začať.

,,Ako hodláš stráviť Vianoce?" bol začiatok novembra, takže už to bolo takmer na tému.

,,Fuu, neviem. Domov prídeme až v decembri, potom sa rozhodnem. Ty už si premýšľala?"

,,Vôbec nie, ale pravdepodobne s našimi, ako vždy," odpila som si.

,,To mi pripomenulo...pamätáš," zasmial sa, ,,ako sme vtedy po Vianociach šli na tú prechádzku. A ako sme až moc dôverovali tomu ľadu?"

,,Nieee," vybuchla som do smiechu. Počas vianočných prázdnin sme sa raz spoločne vybrali na prechádzku a uvideli zamrznutú rieku. Veď je pod nulou, určite je na nej tvrdý a pevný ľad. Hovorili sme si. Bohužiaľ sme sa, ale mýlili. Po piatich krokoch začal pod nami praskať. Nikdy v živote som sa tak moc nestrhla. Snažila som sa včas odskočiť, ale nestihla som. A Harry taktiež nie. Obaja sme sa prepadli a na naše prekvapenie nám voda siahala po pás. Bola neskutočne ľadová. Pomaly sme sa prebrodili ku kraju a opatrne vyliezli. Celí sme boli premočení a po ceste domov sme aj riadne zmrzli. Kvôli tomuto sme strávili zvyšok prázdnin v posteli kvôli teplote.

,,To je nezabudnuteľný zážitok," vyzeral zasnene, takže si tú udalosť asi prehrával v hlave.

,,To mi pripomenulo, že som vždy chcela tancovať v daždi."

,,Tancovať v daždi? Ty rada vyzeráš ako zmoknuté kura, čo?" slabo ma buchol do ramena.

,,Áno, presne tak," prevrátila som očami.

,,Aké sú zase tvoje najtajnejšie sny?" Pri slove najtajnejšie som naznačila uvodzovky, pretože on alebo rovno my, nie sme takí tajomní a vieme o sebe veľa vecí.

,,Fuu, ani neviem či nejaké také mám. Skôr len obyčajné. Niekoho si nájsť, mať deti a byť šťastný. Od života už nič moc nečakám," pokrčil plecami.

,,Ale no taak. To vážne nechceš zažiť niečo nové?"

,,Momentálne mi nič konkrétne nenapadá."

Povzdychla som si nad ním a dopila svoju čokoládu. Pohár som si položila na nočný stolík a nohy si vystrela na posteľ pred seba.

,,Chceš masáž alebo čo?" zasmial sa Harry. Úplne som zabudla, že som si nohy dala veľmi blízko ku nemu.

,,Ak sa ti chce," zdvihla som ich do výšky.

,,Som príliš lenivý," povzdychol si a ľahol si vedľa mňa.

,,Sme v tom spolu," povedala som a tak som to aj myslela.

,,Už si si na nejaký spomenul?" opýtala som sa ho opäť po chvíli.

,,Hmm?"

,,No veď vieš. Svoj sen. Opováž sa povedať, že nevieš, každý nejaký má."

,,No, nie je to úplne sen, ale kedysi som strašne ľutoval, že nemám maturitný ples. Síce sme ho mali, ale ja som bol v tej dobre niekde v Amerike na turné. Vždy som ťa chcel pozvať, aby sme šli spolu a potom tancovali." Čo? Čakala som veľa vecí, ale toto vôbec. Mrzelo ma to, tiež som na plese nebola, takže sme boli na rovnakej lodi. Informácia, že chcel so mnou tancovať a že ma tam chcel mať mi dávala nádej, že ma má predsa len o niečo viacej rád.

,,To som netušila. To ti na tom až toľko záležalo?" skrčila som obočie.

,,Môžem to napraviť?" spýtal sa ma a rovno sa aj postavil, aby mi mohol ponúknuť svoju ruku.

,,Isteže," usmiala som sa a jeho ponuku prijala. Poupratali sme neporiadok na zemi (všetky veci sme presunuli na jednu kopu do kúta a tvárili sa, že sme to tu upratali). Zapli sme nejakú pomalú hudbu do pozadia a dali sa do správnej pozície. A začali sme tancovať. Hlavu som sklonila, aby nemohlo vidieť ten široký úsmev na mojich perách. Bol to môj prvý tanec s ním. Pokiaľ nepočítam tie trápne tančeky, ktoré sme praktikovali celé tie roky.

Presne toto bolo to, čo som milovala. Takéto naše večery, kde sme boli len my dvaja.

12.4./21

I live for you ✓Nơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ