I live for you ✓

51.

,,Tak poďme." Chytila som ho za ruku a usmiala sa.

Harry prekvapene zdvihol obočie, ale ponuku prijal a radostne ma zaviedol do kuchyne.

,,Vieš ich robiť?" Nie len ich. Och, to som nepovedala. Našťastie iba v mojej hlave.

,,Jasné, len si nepamätám dobre recept, tak si ho vyhľadám na nete, sekundu."

Vzala som mobil do ruky a vyhľadala mnou už odskúšaný recept. Harrymu som postupne diktovala suroviny a on ich vyťahoval zo skriniek a z chladničky, lebo sa tu lepšie vyznal.

,,To by malo byť všetko." Spravila som si drdol a dala ruky v bok. 

,,Podaj mi, prosím ťa, múku a cukor." Nastavila som mu ruku a po chvíli v nej ucítila dané ingrediencie. A to myslím doslovne! Do ruky mi nasypal za lyžičky z každého.

,,Ty si blázon." Zasmiala som sa a hodila ich po ňom.

,,Hej!" Vykríkol a ruku namočil do nádoby s múkou. Pohľad zodvihol ku mne a uškrnul sa. V tom ku mne rýchlo vykročil a ja som zutekala preč. Bežala som naprieč niekoľkými chodbami, netušila som kde sa nachádzam. Harry ma dobehol, a aby som mu neušla ma chytil za boky a capol po zadku, takže mi tam zanechal biely odtlačok. Následne si sadol na zem a mňa pritiahol do svojej náruče.

,,Toto len tak nenechám," šepla som predtým, než som ho pobozkala.

,,Uhm," zamrmlal.  Po chvíli bozkávania sme sa postavili a vrátili do kuchyne dokončiť to, čo sme začali.

Harry mi so všetkým pomáhal a dokonca sa ponúkol, že mi nabudúce niečo napečie on, keďže toto je podľa neho moja zásluha.

,,Čo teraz?" spýtal sa so založenými rukami, keď vložil plech do rúry.

,,Teraz budeme..." stíšila som hlas a obtrela sa perami o tie jeho. ,,Upratovať!" zvískla som radostne a zatočila sa na mieste.

,,Ty si mi číslo." Prevrátil očami a potlačil úsmev, ktorý sa mu začal rysovať. Podišiel ku mne, chytil ma za boky a pritlačil k linke. Svojimi rukami ma k nej priklincoval (nie doslovne).

,,Čo to robíš?" spýtala som sa nervózne a celého si ho obhliadla. Cítila som, ako mi začalo biť srdce a zrýchlil sa mi dych. Znervóznela som. Nie často sa nachádzam v podobných situáciách.

,,Ja ani neviem," zamrmlal a nenásytne ma pobozkal, následne presunul pery na krk a rukami mi blúdil po tele. Zaklonila som krk od toľkej slasti, zatiaľ, čo si ma on značkoval. Opäť. Asi by sme takto pokračovali dovtedy dokiaľ by z toho nevzniklo niečo omnoho viac.

Prerušil nás môj časovač na mobile. Debilný telefón. Muffiny boli hotové a bol čas pripraviť polevu.

,,Robila si už niekedy polevu alebo krém? Čo na viem," spýtal sa Harry a tváril sa, akoby sa nič nestalo, čo ma trošku zabolelo. Mne sa doteraz mierne triasli kolená.

,,Nikdy, vždy som bola na to strašne lenivá, tak snáď to vyjde."

Našla som si všetky potrebné suroviny a tie, o ktorých som ani nevedela, že tu boli, mi našiel a podal Harry. Bola to tímová práca až dokiaľ som nezačala robiť krém. Harry na mňa uprene hľadel.  Nevedel odtrhnúť oči. Videla som ako hľadí na cucfleky, za ktoré ho neskôr zabijem a na biely odtlačok ruky na mojom zadku. Obdivoval svoje výtvory.

,,Nehnevala by som sa keby si pomohol." Prerušila som ho v očumovaní ma.

,,Dobre." Pokrčil ramenami, ale z miesta sa nepohol.

,,Harold! Neštvi ma." Pohrozila som mu prstom.

,,Veď dobre." Zodvihol ruky na obranu.

,,Podaj mi prosím ťa cukor."

,,Páči sa." Podal mi ho s vystretými rukami a hlavou sklonenou. Tváril sa, akoby som mala šľachtickú krv. Vyzeralo to komicky.

Dala som do misky cukor a polevu ani neochutnala. Robila som to od oka a vždy som sa trafila. Všetky muffiny som ozdobila krémom a posypala tými farebnými hovadinami.

,,Hotovo!" zakričala som na Harryho, keďže sa z neznámych dôvodov vyparil. Natešene sa za mnou vrátil  a tváril sa ako päť ročné dieťa.

,,Super! Dáme naraz?" navrhol.

,,Môžeme," povedala som s úsmevom. Opatrne som si zobrala jeden košíček, tak aby som sa neušpinila. Obaja sme ich naraz zdvihli a odhryzli si.

Očakávala som skvelú, čokoládovú a predovšetkým sladkú chuť, ale to ako chutilo toto... To sa nedalo porovnať, oni boli totižto slané. Očividne som do polevy pridala soľ namiesto cukru. So znechutením som prehltla sústo v mojich ústach a košíček vrátila na svoje miesto.

Vzhliadla som k Harrymu a ten sa na moje prekvapenie netváril tak kyselo ako ja. Vyzeral, že by mu to dokonca aj chutilo.

,,Nejedz to," prikázala som mu.

,,Prečo?" Tváril sa nechápavo, ale mne už teraz došlo, prečo to robí.

,,Pretože je to odporné." Spravila som k nemu krok a pokúsila sa mu ho vytrhnúť z ruky. Neúspešne. Bol na mňa priveľmi vysoký.

,,Nie je," protestoval.

,,Harry, ja ťa prosím. Obaja vieme, že je to to najhoršie, čo si za celý svoj život jedol."

Pokrútil hlavou a šiel si znova odhryznúť.

,,Nie!" Zvýšila som hlas a chytila mu ruku. Harry sa mojej reakcie zľakol a tým pádom krém skončil na mne, presnejšie na mojom nose.

Prisahám, že on by ho z neho zlízol, kebyže mu neuhnem.

,,Teraz priznaj, že sú nechutné. Do krému sme namiesto cukru pridali soľ. Nechápem, ako sa nám to mohlo podariť." Pokrútila som hlavou.

,,Dobre, priznávam."

,,Ale ďakujem ti a milujem ťa za to, ako gentlemansky si sa zachoval." Objala som ho.

,,Pre teba všetko." Objal ma späť a mierne mnou zakolísal.

,,Ak ti ešte niekedy niečo uvarím a nebude ti to chutiť, prosím, povedz mi to."

,,To ti sľúbiť nemôžem." Zasmial sa a odtiahol sa.

,,Ale musíš." Pohrozila som mu prstom, len sa nadomnou uchechtol a pustil sa do upratovania, na čo som sa k nemu pridala. Pracovali sme v tichosti, pretože už na nás prišla únava. Keď sme skončili bola jedna hodina ráno.

Šla som sa ešte osprchovať a umyť si vlasy, pretože bez toho by som nezaspala. V kúpeľni som si rovno vyčistila zuby a prezliekla sa do svojho vytepleného pyžama. Vyšla som von a na posteli na mňa čakal tiež osprchovaný Harry. Keď ma zbadal, tak sa postavil a podišiel ku mne.

,,Nechcela by si si obliecť moje tričko? Veď vieš...na spanie?" spýtal sa ma s úsmevom na tvári.

,,Rada." Do široka som sa usmiala a vzala si ho od neho. Harry sa mi slušne otočil chrbtom a nechal ma sa prezliecť. Bolo mi veľké, ale nie prehnane veľké. Predovšetkým bolo pohodlné a voňalo po ňom.

Chytila som ho za paže a namierila si to s ním do postele, v ktorej sme v objatí a s úsmevom na tvári zaspali.

Ospravedlňujem sa, že časti vydávam tak neskoro, ale mala som náročné týždne. Čo znamená..., že ani neviete s akou radosťou vám oznamujem, že je koniec akéhokoľvek učenia sa.

PS: skúste sa pozrieť na príbehy od sabina_karasova a VeronikaFedakova . Určite ich veľmi potešíte.
21.6. /21