I live for you ✓

42.

,,Smiem prosiť?" spýtal sa ma s natiahnutou rukou. On sa načisto zbláznil. Uprostred silnej búrky.

,,Si normálny?!" zahromžila som a skúsila sa naňho pozrieť spod kvapiek stekajúcich po mojej tvári.

,,Nehovorila si náhodou, že snívaš o tanci v daždi?"

,,Áno, ale..." nenašla som slová. Nemala som žiadny dôvod. Jediným problémom bol dážď, ktorý hral v mojom sne a zároveň v Harryho ponuke jednu z hlavných úloh.

,,..veď prečo nie," pokrčila som plecami a svoju ruku vložila do tej jeho. 

Druhú ruku som mu položila na rameno a on tú svoju na môj pás. Spravil prvý krok, začal ma viesť. Nepotrebovali sme hudbu. Nechali sme sa unášať zvukom kvapiek dopadajúcich po okolí.

Keby sa niekto pozrel z okna, videl by prázdnu ulicu, v ktorej by v daždi stáli dvaja ľudia pohybujúci sa z boka na bok. Blázni. Pomysleli by si, ale priali by si byť v ich koži. Ten kto je alebo bol zamilovaný by pochopil. Tieto bláznivé nápady, ale za to úžasné spomienky vytvára láska, jedine láska.

Obe ruky som spojila za jeho krkom a položila si hlavu na jeho mokrú hruď. On svoje ruky premiestnil tesne nad môj zadok a začal sa hýbať z boka na bok. Síce sme po celú dobu len prestupovali malými krokmi, ale obaja sme si to naplno užívali. Bolo mi jedno, že kvôli studenej vode, ktorou som bola pokrytá, a ktorou nasiaklo moje oblečenie môžem byť chorá. Bolo mi to jedno. Kľudne nech je zajtra koniec sveta. Som tu s Harrym a môžem ho držať u seba, nič viac nepotrebujem.

Neviem koľko času odvtedy prešlo. Realitu som začala vnímať, až keď mi začala byť zima. Už mi nestačilo Harryho horúce telo, ktoré ma dlho zohrievalo.

,,Je mi zima," zamrmlala som, ale stále som ho nepúšťala.

,,Tak pôjdeme," prehovoril a skúsil sa odtiahnuť. Stretli sa nám pohľady a o chvíľu aj pery. Bozk netrval dlho, vedel, že mi nie je dvakrát najteplejšie, tak sa odtiahol, chytil ma za ruku, zodvihol tašky s nákupom a namieril k hotelu.

Keď sme prechádzali okolo recepcie, tak sme sa tvárili, že neexistujeme. Museli sme vyzerať hrozne a tie mokré fľaky, ktoré sme po sebe zanechávali. Mali sme, čo robiť, aby sme nedostali záchvat smiechu.

Na izbe sme sa obaja prezliekli do suchých a hlavne teplých vecí a rýchlo sa skryli pod perinu.

,,Náš nákup!" zhíkla som a rýchlosťou svetla podišla k taškám. Všetky naše suveníry, ktoré našťastie neboli z látky, ktorú by zničila voda prežili. Akurát, že boli ponorené vo vode. Tú sme vyliali do umývadla a ostatné vecí položili na uterák na stolík. Fľaška vína to našťastie tiež prežila.

,,Škoda, že len jedna," zobrala som k nej poháriky a došla za Harrym.

,,Ty alkoholik," zasmial sa na mne.

,,Ale veď jedna je pre dvoch málo, nie?"

,,Uhm," neprestával sa smiať.

,,Počúvaj, neskočíš pre ďalšiu na recepciu," navrhla som mu s vtipným podtónom v hlase.

,,To nie je zlý nápad." Postavil sa a so slovami, hneď som späť, odišiel. Zbehlo sa to tak rýchlo a pri tom som to myslela ako vtip.

Obom som nám zatiaľ naliala do polovice pohára víno a fľašu odložila. Ešte som sa nahla pre ovládač a pustila televíziu do pozadia, aby tu nebolo ticho. Pohodlne som sa posadila a čakala na Harryho. Mal pravdu, vrátil sa veľmi rýchlo. Posadil sa vedľa mňa a fľašu položil na stolík. Zobral svoj pohár a štrngol si so mnou. Obaja sme si odpili.

,,To bol ten najbláznivejší nápad," prehovorila som po chvíli.

,,Možno bol, ale stál za to." Usmial sa.

,,To áno," súhlasila som a odpila si.

,,Máš aj ty nejaký bláznivý sen, ktorý treba splniť?" spýtala som sa ho.

,,Hmm. Okrem toho, že ťa chcem pobozkať asi nie." Uškrnul sa a nahol sa ku mne. Venovala som mu jeden bozk a odtiahla sa.

,,Ale ja som nepovedal, že jeden," zamračil sa.

,,Nepovedal si ani počet," pokrčila som plecami. Pomaly sme dopili jednu fľašku a hneď aj otvorili druhú. Keďže som žena a na mňa pôsobí alkohol rýchlejšie, tak som sa hneď dostala do dobrej nálady.

,,Vieš o tom, že si strašne pekný," polichotila som mu. Asi po prvýkrát som mu pochválila vzhľad, vždy to robil on mne, preto sa aj zatváril prekvapene.

,,Bude to znieť namyslene, ale áno," zasmial sa.

,,Nie si ty nejaký drzí," pichla som mu prstom do ramena.

,,Možnosť trošku," uchechtol sa.

,,Aké je to cítiť sa milovaný celým svetom?" spýtala som sa ho otázku, ktorá mi už dlhší čas ležala v hlave.

,,Nemyslím si, že ma miluje celý svet."

,,Tak polovica sveta," prevrátila som očami a odpila si.

,,Popravde si to niekedy ani neuvedomujem. Aký je to pocit, vedieť, že ťa takmer nikto nepozná?" podal mi rovnakú otázku a uškrnul sa.

,,No ha ha ha," povedala som sarkasticky a následne sa zasmiala. Z druhej fľašky toho veľa nedostalo. Všetko sme takmer vypili a to za krátku chvíľu. Už teraz som si bola istá, že budem v nálade ešte niekoľko hodín.

,,Ako moc si šteklivá?" spýtal sa ma s lišiackym úsmevom na perách. S úsmevom, ktorý neznamená nič dobré. Pozdvihol obočie, dopil pohár s vínom, ktorý zvieral v ruke a položil ho na stôl. Pomocou ruky sa ku mne prehupol a nahol.

,,To nespravíš," vztýčila som pred seba dlaň a snažila sa trošku cúvnuť.

Harry len pozdvihol obočie a pustil sa do šteklenia. Začal na bruchu, už pri prvej sekunde som sa začala všelijako krútiť a smiať sa na celý hotel.

,,Harry.. dosť.. prosím," hovorila som pomedzi nezastaviteľný smiech a snažila sa mu zabrániť v pokračovaní.

,,Keď tak prosíš," zasmial sa a skončil.

Snažila som sa vydýchať a ukľudniť, ale aj tak sa mi nedalo prestať smiať, aj napriek miernej bolesti brucha.

,,Zajtra ťa zabijem," povedala som mu po chvíli.

,,Prečo zajtra?"

,,Pretože zajtra budem triezva a v takomto stave by som toho veľa nedokázala," ja som sa dokonca aj opitá cítila. Vedela som, že som to neprehnala ako v vtedy v Nemecku, ale polku večera si pamätať nebudem

,,Nepôjdeme von?" navrhla som. V tej chvíli som netušila aký zlý to nápad bol. Vonku bola tma, zima a ešte tam aj pršalo.

,,Prečo by sme šli von, keď môžeme robiť veľa iných vecí," nahol sa ku mne a pobozkal ma na pery. Bozk sme prehĺbili a za vlasy som ho pritiahla k sebe. Bozkávali sme sa, akoby to malo byť naposledy.

Harry na mňa mierne zatlačil a tým ma dostal pod seba. Svoje pery presunul na môj krk a rukami blúdil po celom mojom tele. Zaťahala som ho za jeho kučery a ruky presunula na  jeho paže. Cítila som ako mi na krku robí cucfleky, jeden za druhým. Bolo mi úplne jedno ako bude môj krk zajtra vyzerať, užívala som si prítomnosť. Po chvíli som Harryho pravú ruku chytila a presunula na lem môjho trička, čakala som, že mi ho vyzlečie, ale on nie. Prestal vo všetkom, čo robil a odtiahol sa.

,,Deje sa niečo?" Zamračila som sa.

,,Nie. Ja len...nechcem to takto, vieš?"

,,Spravila som niečo?"

,,Práveže nie, len chcem, aby som bola pri vedomí a pamätala si to."

,,A ja nie som pri vedomí?" Pozdvihla som obočie a začala si okolo prstu obmotávať vlas.

,,No...," zasmial sa. Dal mi ešte rýchlu pusu na čelo na utiekol do kúpeľne. Plánovala som tam ísť tiež, keď výjde, ale skôr ako sa stihol vrátiť som zaspala.

21.5./21