I live for you ✓

6.

,,Harry?"

,,Áno?"

,,Včera som pri jednom nákupom centre spievala pesničku a hrala na gitare. Všimla som si jedného muža, ktorý mi silno tlieskal a usmial sa na mňa. Bol si to ty, však?" Vedela som, že to bol on, ale istota je istota.

,,Huh. Vedel som, že sa ma to opýtaš. Áno bol som to ja, ale teba som hneď nespoznal. Nemal som čas si ťa poriadne obzrieť, aby ma nespoznali fanúšikovia. Vedel som, že si mi povedomá, ale nebol som si istý, že si to ty. Dnes v aute som si bol úplne istý. A aj ja ťa musím pochváliť, ani ty nespievaš zle."

Štuchla som ho do ramena a zasmiala sa.

,,Aké miesto na Zemi sa ti páči najviac?" spýtala som sa ho. ,,Fuu to je ťažká otázka." Vyložil si nohy na stôl a zaklonil hlavu. ,,Asi Londýn a Tokyo."

,,Tvoje?"

Kdekoľvek pokiaľ som s tebou. Prebehlo mi hlavou ,,Hah. To sa pýtaš ten pravej, celý život trčím v Anglicku, ale Londýn sa mi veľmi páči. Teda až na to počasie."

,,S tým počasím to mám rovnako. A kam by si sa chcela pozrieť?" Vyzvedal.

,,Vždy som chcela ísť na Nový Zéland, pretože je to nádherná krajina a tak alebo do Ríma a aj Írsko by som rada navštívila alebo Havaj, ale tam chcem ísť pri nejakej špeciálnej príležitosti. Na dosť dlhú dobu." vymenovala som mu moje najobľúbenejšie krajiny a mestá.

,,A prečo si nikde z týchto miest nebola?"

,,Nie, žeby som nemala peniaze, ale nebavilo by ma to samú. Síce mám kamošku Grace, ale s ňou si to neviem predstaviť. Miluje menšie dobrodružstvá, ale nie je ako ja. Od malička chcem cestovať. Ale s niekým koho to bude rovnako baviť ako mňa." objasnila som mu situáciu. Keby chcem, tak môžem odísť kľudne aj zajtra. Peniaze mi nikdy nerobili problém. Rodičia dobre zarábali a chceli, aby som bola v živote dobre zabezpečená. Tým nechcem povedať, že mám povolanie dcéra

V kaviarni pracujem, len preto, že ma to baví a tie peniaze, ktorá tam zarábam sú len bonus. Dobre to tam vyzerá a vonia. Už dlhšie si hľadám inú prácu, ale doteraz som nezistila, čo presne chcem robiť.

,,Viem, že je to teraz asi narýchlo, ale chcela by si ísť so mnou? Veď vieš, spoznať svet." vyslovil všetko, čo som chcela a potrebovala.

,,Veľmi rada." Usmiala som sa na neho.

,,Pamätáš na náš sľub pod imelom?" Zasmial sa. Na náš imelový sľub nezabudnem nikdy.

Flashback

Bol školský vianočný večierok. Všade to bolo prehnane vyzdobené, takže to skôr pôsobilo strašidelne ako vianočne. Jedným slovom škola. Všetci ju poznáme. Bola tu nuda. Jediný človek, ktorý mi robil spoločnosť bol Harry. Čakali sme dokiaľ prejde nejaký čas, aby sme mohli zdrhnúť.

,,Už sa nemôžem dočkať, keď odtiaľto vypadneme a precestujeme svet."

,,Pff ty za chvíľu odídeš a ja čo? Mňa tu len tak necháš?"

,,Samozrejme, že nie. Teba si zabalím do kufra a tajne odídem." Zasmial sa.

,,Super. Už vidím ako ťa chytia. Stráviť život vo väzení som chcela vždycky." Smiali sme sa a predstavovali si to.

,,Nenechal by som ťa tu. Vieš to, že?" Objal ma.

,,Áno." Hlesla som mu do hrude.

,,Dobre. Sľúbme si, že keď dokončíme školu, tak vypadneme odtiaľto. Spoločne."

,,Sľubujem."

Pozrel sa na strop a ja som to po ňom zopakovala. Stáli sme presne pod imelom. Zasmiala som sa. ,,Mali by sme náš sľub niečím zapečatiť." Zasmial sa. Postavila som sa teda na špičky a dala mu pusu na líce.

End of flashback

,,Splníme to." Stisol mi ruku.

,,Mám pocit, že si mal na mňa zlý vplyv." hlesla som odrazu.

,,Čo? Ja? Ja slušne vychovaný mladý muž, ktorý sa ani len nepozrel na nejaké dievča. Nepil, nefajčil, nedrogoval." Snažil sa tváriť najsvätejšie ako sa len dalo.

,,Pila som občas, ale len občas alkohol a chodila som na tajné párty tvojich kamarátov vo svojich štrnástich. I keď myslím, že ma to nejako neovplyvnilo, ale bolo to strašné." Zhrozila som sa nad sebou, ale hneď prepukla v smiech.

,,Pozri sa na to z inej strany. Nerobila si nijak zvlášť nelegálne veci a na svoj vek si bola vyspelejšia oproti svojim vrstovníkom."

,,Možno je to pravda, ale to ma neospravedlňuje."

,,Pozri, čo bolo to bolo. Minulosť už nezmeníš."

,,Nejaký psychologický filozof z teba vyrástol."

Odpoveďou mi bol jeho úprimný smiech. ,,Kedy vyrazíme?" spýtal sa ma. ,,Neviem, kedy máš čas?"

,,Od dnes až po neurčito." Lepšiu odpoveď som dostať nemohla. ,,Ja taktiež. Teda až keď oznámim v práci, že odcestujem preč na nejakú dobu."

,,Do konca septembra musíme vybrať miesta kam chceme ísť. Rovnako kúpiť letenky a ubytovanie." vymenovala som všetko najpotrebnejšie. ,,Ideš na to dobre. Aspoň na nič nezabudneme." Zasmial sa.

,,Zajtra o piatej by sme sa mohli stretnúť a prebrať všetko potrebné."

,,Jasné, tak o piatej ťa vyzdvihnem...?"

,,Pri parku." doplnila som ho.

Pomaly sa to rozbieha, čo na to zatiaľ hovoríte?

I love uuu...

15.1. /21