I live for you ✓

32.

Vstali sme niečo málo pred obedom. Po včerajšom daždi už nebolo ani stopy, Slnko stálo vysoko na oblohe a hrialo nás. Aj keď sme spali takmer do obeda, oboch nás postihla únava. Tancovali sme ešte dlho do noci. Obaja sme si tanec užívali a po ňom sme sa opäť rozprávali na posteli až do tretej hodiny rannej. Musím uznať, že najlepšie konverzácie sú vedené v noci alebo tesne nad ránom, keď sú tí ľudia už mimo. Síce časti vedia nezmyselné konverzácie, ale sú úžasné.

Vybrali sme sa rovno do mesta najesť sa, lepšie povedané dať si raňajky na obed. Dali sme si obyčajné hranolky s kuracím mäsom a zeleninovým šalátom. Chceli sme pred zajtrajším odchodom navštíviť miestne múzeom, čo sa nám aj podarilo. Keď sme z neho odchádzali, tak sa akosi zamračilo. Vyzeralo to, že bude znovu pršať. Nechceli sme znova zmoknúť, tak sme sa rozbehli do izby. Tesne predtým ako sme sa dostali do hotela začalo strašne pršať.

História sa takmer zopakovala.

,,Ugh! Niekto nás asi fakt nemá rád," povedala som mierne podráždeným hlasom pri pozeraní z okna.

,,Aspoň môžeš tráviť viac času osamote s takým úžasným človekom ako som ja," žmurkol na mňa.

,,Že? Takého egoistu len tak nestretneš," zasmiala som sa a vyvalila sa do kresla. Vyložila som si nohy na stolík a vzhliadla na neho. Sedel v rovnakej polohe, len s tým rozdielom, že si hlavu podopieral rukou.

,,Máš tú česť ma poznať, buď rada," hrdo pozdvihol hlavu a spoločne sme sa zasmiali.

,,Ako sa tak pozerám von... Zrejme ostaneme po zvyšok dňa vnútri, čo?" usúdil po pár minútach pozerania sa von cez okno.

,,Pokiaľ máš chuť na sprchu vonku, tak máš otvorené," ukázala som rukou na dvere.

,,Takže ty ma chceš vyštvať, čo? To si zapamätám," ohrnul nado mnou nos. Zasmiala som sa nad jeho správaním a pokrútila hlavou.

,,Dlho sme sa nevenovali sami sebe, takže je najvyšší čas to napraviť. Ja si pôjdem čítať a ty... No, choď proste robiť niečo, čo robíš zvyčajne." Vytiahla som si knihu, ktorú som si so sebou pribalila. Pohodlne som sa usadila do kresla a pustila sa do nej.

Občas som pohľadom zamierila na Harryho. Sedel oproti mne a písal si niečo do zápisníka. Občas zodvihol pohľad a pozrel na mňa, ale celé toto netrvalo viac než len dve sekundy. Rozhodla som sa tomu nevenovať viacej pozornosti a vrátila sa späť ku knihe, ktorá bola o dievčati, ktoré sa spomienkami v snoch vracalo do svojho minulého života. Túto knižku som už čítala dávnejšie, ale stála za to si ju prečítať znovu.

Oddychovali sme až dokiaľ nezapadlo slnko. Spoločne sme si ešte pozreli film a vydali sa spať, pretože nám ráno letelo lietadlo a chceli sme sa pred ním stihnúť najesť.

   ____________________________________

Maledivy. Šli sme si sem hlavne oddýchnuť, lebo aj tak tu bolo na pozeranie viac menej len more, ktoré bolo strašne krásne, ale okrem neho nič moc.  Cesta sem bola snáď najdlhšia zo všetkých, ale ako ostatné, stála za to.

Všetko vlastne stálo za to. Inak by sme sem a ani nikam inam nešli, kde sa nám nepáči. Bolo to logické.

Ako prvú sme obhliadli našu chatku, v ktorej sme mali prežiť nasledujúce dni. Bola presne taká ako všade na fotkách. Spoločenstvo mini chatiek na otvorenom mori pri pobreží. Presne tam sme boli ubytovaní. Myslím, že nie je potrebné to nejako moc opisovať, každý ich určite aspoň jedenkrát videl a my sme mali to šťastie, že sa nám ušla jedna, pretože všetky ostatné boli plné. Letmo sme si ju celú z vnútra pozreli a hneď sa išli prezliecť do plaviek. Od dverí sme zišli pár schodov a z malinkého móla, ktoré stálo na našej terase sme skočili do vody.

,,Mokrá, čo?" priplával ku mne. Očividne myslel vodu, ale asi mu nedošlo, čo práve povedal.

,,Trošku,"  špliechla som na neho pár kvapiek vody.

,,Nafúkame znovu tie obrovské nafukovačky?" opýtala som sa ho po pár minútach plávania.

,,Jasné, takmer som na ne už zabudol," povedal a okamžite zamieril do chatky pre mne. Nechcela som strácať čas, tak som sa za ním hneď vydala. Beztak nevedel, kde som ich ukryla. Po vylezení z  vody sme ešte chvíľu postáli vonku, aby nás mohlo slnko aspoň trochu osušiť a aby z nás potom vnútri nekvápala voda na zem.

Vybrala som ich z kufra a podala ich Harrymu, aby ich nafúkol pumpičkou. Za tú dobu som vyšla von a ľahla si na lehátko. Takmer by som aj zaspala, keby nevýde po chvíli Harry.

,,Hotovo!" skríkol. Kvôli jeho kriku som sa strhla tak moc, že nechýbalo veľa a bola by som na zemi.

,,Sú kompletný?" chytila som sa za miesto, kde sa nachádzalo srdce a tvárila sa, že to rozdýchavam. Až tak moc ma nevystrašil, ale zľakla som sa, tak prečo to nezahrať.

,,Ale no, snáď sa nám olivka nezľakla," povedal hlasom ako mama malému dieťaťu a čupol si ku mne. Odhrnul mi vlasy z čela a zaklonil hlavu do pravej strany.

Cítila som ako sa mi rozbúchalo srdce. Vyzeral strašne atraktívne. Či už to spôsobili jeho ešte stále mokré strapaté vlasy alebo je telo posiate tetovaniami. Taktiež jeho hlas a teplo idúce z jeho tela. Z hlboka som sa nadýchla a snažila sa zachovať si chladnú hlavu. Trávila som s ním čas už hodnú chvíľu a toto som už dlho necítila. Je to len Harry. Opakovala som si. Vôbec to nepomáhalo. Veď to bol Harry Styles!

,,Trošku," povedala som a mierne sa zasmiala. Nemohla som predsa mlčať po celú tú dobu.

,,No nič, poďme," postavil sa a odišiel do vody. Vydýchla som zadržiavaný vzduch a pokrútila nad sebou hlavou.

Toto nebolo dobré.

Toto vôbec nebolo dobré.

Cítila som ako celá horím. Snáď som sa nečervenala! Pomyslela som si. Bolo zbytočné nad tým premýšľať, pretože aj keby, tak minulosť už nezmením. Zliezla som do vody za Harrym a rozhodla sa zabudnúť na predchádzajúcich niekoľko minút. Samozrejme, že to nešlo, ale čo iné mi ostávalo.

Vyliezla som na svojho pelikána. Skôr vyštverala, pretože aj keď sa to zdá byť jednoduché, tak to skutočne nie je. Spoločne sme sa takto ,,plavili" a rozprávali o všedných veciach až dokiaľ nás to prestalo baviť. Mali sme radi teplo a slnko, ale čo je moc, to je moc. Po našej konverzácii sme sa rozhodli ešte trošku zostať opaľovať. Zatvorila som oči a rozhodla sa nepremýšľať, pretože mi to nerobilo dobre. Ostala som takto osamotená až pokiaľ ma niečo alebo skôr niekto neprevrátil do vody.

Okamžite som sa vynorila a odhrnula si vlasy rukou z tváre. Predo mnou stál Harry, ktorému na tváry pohrával úsmev chlapca, ktorý niečo vyvedie a je na to hrdý. Bol strašne pekný a vedela som k čomu sa schyľuje, ale nedokázala som to alebo som to nechcela zastaviť. Jeho tvár sa mi zdala stále len bližšie. Srdce mi neskutočne bilo a všetko bolo iné ako by malo byť.

Nemohli sme to urobiť. Neskončilo by to dobre. Bola som si vedomá, čo robím, ale niekto z nás dvoch sa spamätať musel.

16.4./21