I live for you ✓

65.

Dni plynuli a ja som sa u Harryho cítila ako ryba vo vode. Celý január ubehol neuveriteľne rýchlo a blížil sa posledný zimný mesiac. Do prvého februára, dňa Harryho narodenín, ostávali už len dva dni a ja som nemala ani najmenšieho poňatia, čo mu dať. Viem, že si nepotrpí na drahých daroch alebo  niečom podobnom. Má rád veci, ktoré majú nejakú skrytú myšlienku, niečo, na čo môže spomínať. Chcela som mu dať niečo originálne, ale už som vyčerpala nápady. Všetky určite nie, pesničku som mu ešte nenapísala, ale to som nedokázala. Nemala som pre to cit, a ani som to nevedela.

V tom mi niečo napadlo. Nič drahé, zbytočné alebo hmotné, ale za to originálne a z lásky, verím, že ho to poteší. Vďakabohu, že nebol náročný. Rada by som sa ho opýtala, čo by chcel, ale bolo by to zbytočné ako mŕtvemu kabát.

Presťahovať sa k Harrymu patrilo k najlepším rozhodnutiam v mojom živote. Milovali sme sa, pomáhali si a navzájom sa vykrmovali. Nikdy som si nemyslela, že niekoho môžem tak moc milovať. Každým dňom moje city rástli, aj keď som si myslela, že už to nie je možné. Bola som si istá, že je ten pravý, a že je mojou spriaznenou dušou. Vedela som to už dlho, ale nepriznala som si to. Teraz som si tým bola viac než istá a nič nemohlo moju domnienku zmeniť. Keby moje násťročné ja vedelo, čo sa v budúcnosti stane, ušetrilo by mnoho sĺz.

Je záhadné, čarovné, ale zároveň krásne, ako moje rokmi potláčané city ostali rovnaké. Nech sa zmenil alebo spravil čokoľvek, nikdy by som ho neprestala milovať, pretože to bol môj milovaný Harry. Môj hrdina, záchranca, princ, zelenoočko,... Mala som pre neho toľko mien, ale vždy to bude Harry Styles. Len to meno mi dokázalo vytvoriť úsmev na tvári.

Dva dni prešli ako mávnutím čarovného prútika. Bolo ráno prvého februára, aby som Harrymu spravila radosť som si privstala a urobila mu raňajky do postele. Keďže bolo ešte málo hodín a Harry sa nebudí skoro ráno pokiaľ nemusí, tak som sa vyparila von. Skočila som do obchodu a nakúpila potraviny. Keď som sa vrátila domov a vybalila nákup, Harry zišiel dole.

,,Dobré ránko!" popriala som mu. ,,Ako sa dnes máme?"

,,Dobre, prečo? Inak, ďakujem za raňajky, boli skvelé." Podišiel ku mne a pobozkal ma.

,,Aké prečo? Mi nehovor, že si zabudol."

Odmlčal sa, skrčil obočie a vyzeral, že horlivo premýšľa. Zasmiala som sa nad ním a on sa so zmäteným výrazom v tvári na mňa pozrel.

,,Veď máš narodeniny." Prevrátila som očami a uchechtla sa.

,,Jaj," zasmial sa so mnou a objal ma. Položil si hlavu na tú moju a ja som ucítila, že ňou pokrútil.

,,Vsadím sa, že si jediný človek na tejto planéte, ktorý zabudol na vlastné narodeniny," povedala som mu.

,,Ja som nezabudol, to mi len teraz vypadlo z hlavy," povedal na svoju obhajobu.

,,Uhm," zamrmlala som.

,,Zabudni na to. Bola to len náhoda, hej?"

,,Budem sa tváriť, že ti verím," zasmiala som sa a sadla si na gauč.

,,Máš nejaký plán na dnešok?" vyzvedal.

,,Hmm, nič zaujímavé." Pokrčila som ramenami. ,,Poobede môžeme skočiť do mesta. Najesť sa alebo ísť na kávu," povedala som.

Postrehla som ako mu tvárou prešlo sklamanie, dobre ho zakryl, ale nie dostatočne.

,,Okej." Prikývol a šiel si spraviť kávu.

,,Spravíš aj mne?" spýtala som sa ho, keď som k nemu prišla a zo zadu ho objala.

,,Samozrejme," usmial sa na mňa a dal mi bozk na špičku nosa.

Nechala som ho v kuchyni samého a vybehla schody do izby. Otvorila som skriňu a skontrolovala šaty, ktoré som v nej mala uložené na dnešný večer. Boli v nej ukryté, aby ich Harry náhodou nenašiel. Tvorili jedno z prekvapení. Boli na ramienka a mali tmavo červenú farbu, žiadny vzor. Vyzerali byť dokrčené, ale neboli, bol to taký strih. Vršok mierne pôsobil ako tielko s véčkovým výstrihom a končili v polke stehien. Vyzerala som v nich sexy. Verila som, že sa budú Harrymu páčiť.  Zobrala som ich a ukryla na prízemí, aby Harry nevidel, ako si ich obliekam. K nim som vložila tmavo červený rúž a zašla za Harrym.

Sedel za ostrovčekom v kuchyni a fúkal horúcu tekutinu v pohári. Snažil sa ju schladiť, ale očividne mu to nešlo.

Poďakovala som mu a prisadla si k nemu. Rukou som si podoprela hlavu a zahľadela sa na neho.

,,Vieš o tom, že si krásny," povedala som mu pozerajúc sa na jeho tvár.

,,Bude zlé, keď poviem, že áno," zasmial sa.

,,Ani nie. Aj tak všetci vieme, že si narcis." Postrapatila som mu jeho kučeravé vlasy a pohladila ho po líci.

,,To je pravda," priznal a odpil si z kávy.

Obaja sme ju vypili a šli sa teplo obliecť. S úsmevom sme vyšli von a držali sa za ruky. Na zahriatie sme si kúpili horúcu čokoládu a prechádzali sa po Londýne. Na neskorší obed sme zašli do Harryho obľúbenej reštaurácie a dali si jedlo, ktoré mal najviac rád. Neustále sme sa rozprávali, smiali a robili blbosti. Keď sa začalo stmievať sme sa rozhodli, že je najvyšší čas vrátiť sa domov. Pri vchode mi Harry povedal, že zájde do izby a vráti sa až o nejakých dvadsať minút. Chápavo som prikývla, ale vnútri som skákala od radosti. Celý deň som rozmýšľala nad tým, ako ho nenápadne vyženiem preč, ale on mi to uľahčil. V momente, ako zmizol som zavolala jednej reštaurácii, aby mi priniesla jedlo, ktoré som si u nej dopredu objednala. Bolo mi jasné, že nebudem mať čas ju uvariť ja, tak som zvolila túto jednoduchšiu variantu. Boli sme vopred dohodnutí s tým, že keď im zavolám, tak mi ho do desiatich minút privezú.

Za tú dobu som prichystala stôl, taniere, poháre a šampanské.  Na cupcaky, ktoré som upiekla včera v noci som strčila sviečky s číslami dva a štyri. Naukladala som ich na podnos a vybehla von. Prišli na minútu presne. Prebrala som jedlo a vrátila sa dnu. Naložila a naukladala som ho na stôl a rýchlo sa šla prezliecť. V kúpeľni som sa učesala, narúžovala pery a celá sa upravila, aby som vyzerala dobre.

Vrátila som sa do kuchyne a skontrolovala, či je všetko na svojom mieste. Sadla som si na stoličku a čakala dokiaľ zíde Harry. Trvalo mu to viac ako dvadsať minút, za čo som bola rada, lebo inak by som to ani ja nestíhala. Keď som započula kroky na schodoch nervózne som sa postavila, upravila šaty a vyšla mu naproti.

Čakala som, že bude mať na sebe tepláky, ale prekvapil ma čiernymi riflami a rovnako zafarbenou košeľou.

,,Vyzeráš úžasne... Prečo máš rifle?" Povedali sme naraz a zasmiali sa.

,,Len tak. Ale ako vidím, zvolil som vhodné oblečenie." Určite niečo skrýval, ale teraz sa mi nechcelo riešiť čo. Ponúkol mi rameno a zaviedol ma do kuchyne, v ktorej zostal stáť.

,,Ako si to...kedy?" vydal zo seba pri pohľade na stôl

,,Prekvapenie!"

Podišla som k sviečkam, zapálila ich a podišla s podnosom k nemu.

,,Želaj si niečo," šepla som a venovala mu úsmev.

Zavrel oči a po chvíli ich sfúkol.

,,Ďakujem, veľmi si to vážim. Ráno som si myslel, že som ti tak trochu ukradnutý."

,,Ale prosím ťa, ty?" zasmiala som sa.

Pustili sme sa do jedla a popritom popíjali šampanské.

Potom spravil niečo, čím dnes prekvapil viac mňa ako ja jeho.

9.8./21