𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

prologue.

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒍𝒐𝒌𝒊.

♕︎♕︎♕︎

꧁ 7. máj 2016 ꧂

–––––––––––––––

,,Dobrý deň, páni," formálnym tónom ich privítala drobná žena v pracovnej uniforme a úzkymi prstami ukázala na dvojkrídlové dvere z matného skla, ,,Avengers vás už očakávajú."

,,Ďakujeme, lady." Thor v pozdrave kývol hlavou a žmurkol na ňu so zdravým okom.

Tentokrát sa Loki neudržal a pretočil nebeskými dúhovkami. Bez toho, aby sa na mladú ženu čo i len znova pozrel, pokračoval v ceste.

Thor podišiel k dverám a už pokladal ruku na kľučku, keď v strede pohybu zamrzol.

,,Nervózny?" Loki sa neudržal od úškľabku.

,,Keď si sa ma to pýtal naposledy, bolo to pred mojou korunováciou, ktorá dopadla katastrofálne. Neprivolávaj zlo tam, kde nemusí byť."

Loki prekvapene zažmurkal, vôbec nečakal, že si boh hromu ich konverzáciu zapamätal. Vtedy boli ich životy ešte jednoduché a dni skoro jednotvárne. ,,Už na Novom Asgarde som ti sľúbil, že nebudem zbytočne robiť problémy," Loki havo zdvihol svoje ľavé obočie a zvýraznil, ,,zbytočne."

,,A ja som ti na to odpovedal – akoby Slnko sľúbilo, že nebude svietiť." Thorove črty ovládol zľahka pobavený úsmev.

Nemalo cenu mu akokoľvek protirečiť, a tak len nohou zatlačil do dvier. ,,Starší majú prednosť," prehlásil a úškľabok na jeho tvári sa nepatrne zjemnil.

Thor sa zhlboka nadýchol a s kývnutím prekročil prah haly obsadenej už piatimi ľuďmi. Agentka Romanoffová a Kapitán sa o niečom rozprávali a Stark sa hral s nejakým hologramom. Spoznal aj tváre dvoch žien, ktoré sa zapájali vo videorozhovore o Lokiho osude konajúcom sa pred pár dňami.

Miestnosť vyzerala skôr ako priestranná chodba v tvare štvorca, z ktorej viedlo viacero dverí z priezračného skla.

Keď si Stark všimol ich príchodu, s mávnutím ruky zrušil hologram a pohľadom preskočil k žene so zlatavými vlasmi.

Zaujímavé.

,,Moji midgardskí priatelia!" zdravil ich Thor s otvorenou náručou. Jeho hrubý hlas sa hlučne rozniesol chodbami.

Loki však zastal pár metrov od nich. Dostatočne na očiach, no v bezpečnej vzdialenosti.

Zatiaľ, čo sa Thor vítal so svojimi priateľmi, dve neznáme zostali stáť na mieste — blondínka sledujúc všetko pozornými, orechovými očami a s drobným, láskavým úsmevom na perách, jej vlasy v žiarivosti, božskosti a farbe s ľahkosťou schopné súťažiť s tými boha hromu.

Stark a Thor spravili zopár krokov jej smerom zrovna vo chvíli, keď si ju aj jej spoločníčku Loki premeral prižmúrenými viečkami.

Jeho dych sa na malú chvíľku rozochvel.

Cítil auru mágie, čo ich obklopovala. No nedokázal ju celkom zaradiť a rovnako tak ani s istotou rozhodnúť, ktorej z nich patrila. Akoby... akoby ho niečím samotné kúzla miatli – čo vonkoncom nebolo možné. Predsa len, to jemu patrila koruna aj nad ich vládou. Avšak nemohol si pomôcť... dosahoval k nemu... chaos.