𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XXXIII. | being weird

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒖𝒓𝒐𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

,,Dobrý deň."

,,Dobrý deň."

,,Dobrý deň."

Zamestnanci Stark Industries Iron Mana buď bezmedzne milovali a obdivovali, alebo zbierali plusové body – tento pozdrav sa totižto niesol obrovskou halou ako nekončiaca ozvena. Avenger všetko pozoroval spod skiel svojich okuliarov, jeho kroky vzdialené len zopár centimetrov od tých jej a na tvári vyčarovaný jeho charakteristický, sebavedomý úškrn – ten predsa nesmel chýbať.

,,Musím s vami hovoriť ohľadne DNA CS," prehlásil Tyler Louis, brilantný vedec a jej dávny kamarát, ktorý osobne vykonal DNA testy Cassandry – nezvrátiteľne potvrdzujúc Anthonyho otcovstvo.

Práve on mal to nešťastie natrafiť na nich v danú nevhodnú chvíľu. Dovolila by si však tvrdiť, že svoje rozhodnutie neísť po schodoch značne ľutoval celú cestu dopravným mechanizmom – nervózne prestupujúc z nohy na nohu mlčal a mlčal. Pravdepodobne mu bolo trápnejšie viac ako jej a Anthonymu dokopy.

,,Pristavím vám vaše auto k zadnému východu, pán Stark ?" klipkajúc dlhými riasami sa ho spýtala jedna zo sekretáriek.

Aurora však poznala jeho odpoveď už dávno-pradávno. Nemusela byť ani Sherlockom Holmesom, aby jej bolo jasné, že Anthony svoju Teslu požičiaval len veľmi veľmi nerád – čítajte vôbec.

Miliardár následne obetoval niekoľko sekúnd ich času, aby preskenoval postavu brunety a Aurora sa snáď až preklínala zato, že na moment sa jej zatmelo pred očami. Krvavou červenou. Hnevom.

Obyčajne dokázala akceptovať jeho flirtovnú povahu, to ale nutne neznamenalo, že jej to pokaždé nebodlo ihlu do srdca. Jeho čokoládové oči spočívali na inej, pričom jeho pery boli poznačené tými jej.

Ešteže ona mala dosť rozumu – alebo praktickosti – aby si bordový rúž upravila. Pár sekúnd dozadu Anthonyho ohľadne toho takmer upozornila, tak ako jej i našepkávalo svedomie, no potom sa žiarivo usmial na ďalšiu sekretárku a po svedomí nezostali ani stopy.

Iron Man ju menil – jej nevhodné city k nemu ju menili. Jej myšlienky, jej nálady, jej činy. A to nie zrovna k dobrému.

Napriek hluku, ktorý vytvárali paparazzi čakajúci pred hlavnými dverami, Anthony pôsobil, že mu nezabránia dostať sa k jeho milovanému autu.

Naposledy sa otočil jej smerom – pomaly sama neverila, že sa v jeho pohľade črtala takmer zreteľná otázka o súhlase – no keď mu kývla hlavou, opustil miesto po jej boku a ležérnymi krokmi sa presunul až k bleskom fotoaparátov. Ešte ani neprešiel poslednými otáčavými dverami a už sa natešené výkriky vystupňovali na level, kedy to človeku takmer trhalo ušné bubienky i v strede vstupnej haly.

,,Ako sa máme, Amerika ?" tak znela posledná otázka, ktorá k nej doznela, kým sa nezvrtla na opätku a rozišla sa presne opačným smerom.

Neodolala drobnému úsmevu.

Anthony bol skrátka vo svojom živle.

,,Cassandrine gény ..."

Aurora k Tylerovi prudko otočila hlavu, jej zreničky zjavne rozšírené, keďže tmavovlasý muž ihneď tichším hlasom dodal: ,,Nie, nie, nič sa nezmenilo. Jeho otcovstvo je definitívne."