𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XXVII. | being dumb

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒄𝒂𝒔𝒔𝒂𝒏𝒅𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

Jediné, čo prerušovalo pokojné ticho v tmavej dodávke, bol hluk za kovovými stenami, na ktorých sa rysovali množstvá zbraní.

Meno objednávateľa jej síce neprezradili no muž, ktorého mala okradnúť sa volal Richard Ofic. Na to, že navonok to bol vlastník módnej spoločnosti, si vybral naozaj nevkusné meno – o tom nebolo pochýb. V skutočnosti ale pán Ofic vo veľkom predával a skupoval ilegálne omamné látky. S takými sa stretla už mnoho krát.

Teraz však nešlo len o ne samotné. Ofic vlastnil jeden šperk, alebo skôr set pozostávajúci z náhrdelníka a naušníc. Ale keďže to bol jediným (pravým) na svete, nikdy by ho nepredal ani za šialené peniaze. Tam na scénu nastupovala Cassandra, poverená ich ukradnutím.

Kradnutie šperkov bolo podľa nej pod jej úroveň, už sa vkradla do rôznych ministerstiev a stredísk, kde sa to vojakmi hemžilo. Raz sa dokonca stretla aj so samotnými Avengers, oni si tam riešili svojich zloduchov snažiacich sa zabiť všetkých a všetko naokolo a Cassandra sa tam promenádovala v tieňoch a kradla tajné súbory. Nikdy nezistili, že tam bola, a tak to malo aj zostať.

Síce boli šperky naozaj oddychovou robotou, kupec bol ochotný zaplatiť toľko peňazí, že by bolo bláznovstvom ponuku odmietnuť. Jej otec tam však zakomponoval ešte niečo. Poveril ju aj ukradnutím dokumentov o jeho ilegálnych obchodoch. S nimi by ho dokázal obrať o všetok majetok a ešte aj vyťažiť z toho tak, že tie látky sám predá.

Alaric Cressfield nerobil nikdy nič len na polovicu a očakával to aj od ostatných.

,,Slúchadlá by mali byť zapojené," prehovoril Kinnley. Ostré črty mu osvetľovalo slabé svetlo z tabletu, ktorý držal v rukách.

Ako na zavolanie sa jej z pravého ozvalo tiché zapípanie.

William Kinnley bol jediný, s ktorým si dokázala vytvoriť aspoň drobný vzťah. Na starosti mal všetky technické záležitosti a bol hackerom skrz-naskrz. Keď bola mladšia, sledovala, ako pracuje a neskôr ho aj dokázala prehovoriť, aby ju naučil zopár skvelých počítačových trikov.

,,O koľkej náš týpek odchádza?" Ozval sa znudený hlas z predného sedadla. Jeho meno si avšak nezapamätala, bolo jej to zbytočné. A hlavne ju to vôbec nezaujímalo.

Odpovedala mu neznáma žena, sediaca oproti Cassandry: ,,Na šiestu si objednal odvoz. Jeho odchod sa ale môže oddialiť." Jej krátke blonďavé vlasy s nevkusným červeným melírom padali do tváre.

Toto bol jej drobný tím. Tím zložený z kriminálnikov, ako bola ona sama. Cassandra nikdy nechápala na čo sú, všetko by dokázala spraviť osamote. Vodičský preukaz už mala tiež, takže odvoz nepotrebovala.

,,Tvoj dar funguje?" Spýtala sa žena v rukách pretáčujúc drobným revolverom.

Hah. Jej dar.

Dar, ktorý bol skôr prekliatím.

Neexistovalo dieťa, ktoré by nesnilo o tom, že má nejaké superschopnosti. Aby mohlo byť pravým hrdinom ako ľudia, ktorí túto planétu zachraňovali už nejaký ten čas. Hrdinovia, o ktorých čítali v komiksoch a pozerali vo filmoch.

Cassandra sa od nich v detských túžbach nelíšila. Jej sa ale tieto nemysliteľné sny vyplnili. A nie úplne podľa jej predstáv.

Dostala schopnosť, to áno... avšak ňou bola neviditeľnosť.