𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XIV. | being menacing

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒖𝒓𝒐𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

,,Nevyzeráš vyvedený z miery," prelomila mŕtvolné ticho a mierne nadvihla obočie.

,,Ja viem," kývol Anthony a ona sa pomaly nenávidela za to, že sebou vyľakane mykla, keď svižne zostúpil z barovej stoličky – nezaslúžil si, aby sa ho čo i len na moment bála, ,,ale ďakujem za objasnenie."

Šero graficky obkresľovalo jeho postavu, ako hlbšie vstúpil do priestorov kuchyne. Jeho kroky viedli k jednomu z prístrojov na linke – k takzvanému elektro-kakaovníku, stroju, ktorý skonštruoval iba pred pár dňami. Pre ňu.

Z červenej šálky s bielymi bodkami vylial do umývadla vychladnutú tekutinu a následne hrnček uložil pod kohútik nového mechanického výmyslu. ,,Nemám dôvod byť, Chéri. Ublížil tvojej dcére. Ublížil tebe, tvojej tete, Serene a ďalším ľuďom na S. Zachránila si ich a tiež si svet ušetrila o jedného psychopata."

Aurora preskúmala jeho tvár spoza prižmúrených viečok. Takmer sa jej jeho slovám nechcelo veriť. Zneli jej pridobre nato, aby boli pravdou.

,,Nemala som žiadne právo ho pripraviť o život."

,,Rovnako ako on nemal právo vás psychicky týrať a nútiť vykonávať špinavú prácu," s ľahkosťou jej odvetil a vytiahol z poličky ďalší pohár. Do toho však nalial whiskey.

Gestom ju ponúkol medovo sfarbeniu tekutinou, no ona pokrútila hlavou na znak odmietnutia a opäť sa ponorila do svojich myšlienok.

Zožierali ju výčitky.

Nie kvôli svojmu strýkovi – ten si svoj osud vybral sám. Oni všetci sa mu pokúšali pomôcť a on toho len využil. Avšak Aurora mala na svedomí viacero duší – či to boli gangsteri, či nie, občas, keď zavrela oči, videla ich tváre. Možno sami zabíjali, no stále to boli len ľudia. A medzi nich sa koniec-koncov pokojne mohla radiť sama Aurora – človek aj vrahyňa. Navyše ... i tí bastardi mali svojich blízkych. Blízkych, ktorí za nič nemohli, a stratili svojho milovaného. Dokázala sa pomerne dobre stotožniť s ich bolesťou.

Z pier jej unikol slabý povzdych. ,,Tiež som nemusela zabíjať Daniela."

,,To je ten chlapík z reštiky, čo mi skoro odstrelil ruku ?"

Mierne prižmúrila viečko v grimase a otočila sa na neho s ospravedlňujúcim úsmevom. ,,Ako sa má tvoje rameno ?"

,,Niekto si aj spomenul ?" Anthony sa uškrnul a po pulte k nej posunul šálku kakaa, ,,je to iba spálené, som v poriadku. Lepšia moja ruka ako tvoja hlava." Automaticky mykol ramenami – čo o malú chvíľu oľutoval – a so syknutím si sadol späť na vysokú stoličku. Samozrejme, pohár whiskey v jeho dlani nemohol chýbať. ,,A tak mi napadá, že by som mal preplatiť ten gauč s guľkou v operadle."

,,Ďakujem," šepla a lyžičkou namotala šľahačku na vrchu lahodnej tekutiny. Iba z kraja, aby nerozbila rozkošnú, škoricovú ružu – produkt jednej z funkcii elektro-kakaovníka, ktorá bola tak ako neskutočne zlatá, i absolútne nepotrebná.

,,Kto bol ten Daniel ?"

,,Daniel Nelson. Verný nasledovateľ môjho bratranca a ex-priateľ – rozumej nepriateľ – mojej sesternici Sereny. Problémy s agresiou a drogami. Nie milý chlapík. Jeho schopnosťou bolo si po smrti zahojiť všetky rany a vrátiť sa späť k životu."