𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XXI. | being young

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒄𝒂𝒔𝒔𝒂𝒏𝒅𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

꧁ 5. apríl 2016 ꧂

–––––––––––––––

Ranné slnečné lúče preťali obzor výškových budov a zaplnili priestrannú izbu žiarivým svetlom. Cassandra už však bola dávno hore a ako inak – nedobrovoľne.

Sedela za ťažkým stolom z tmavého dreva a jej čokoládové oči sa s namáhou snažili prečítať drobné písmenká v modrosivej knihe.

,,Človek nad tým sedí dve hodiny a tých stupidných úloh stále neubúda." Hlasne si vzdychla, keď porazenecky zaklonila hlavu žmoliac si oči s nádejou, že ostré pichlavé ihličky v nich aspoň trocha ustúpia.

Do Queens sa presťahovali tesne pred Vianocami a ona len po necelých dvoch mesiacoch strávených v novej škole začala odkladať domáce úlohy – vlastne aj všetky ostatné povinnosti týkajúce sa toho centra plného narušených tínedžerov a ešte narušenejších učiteľov – na úplne poslednú chvíľu. Zatiaľ ich ale vždy stihla odovzdať na čas, teda... svojím spôsobom.

Otravná znelka budíka sa rozoznela po izbe plnej nedovybalovaných krabíc. Mladšia Cassandra mala vybalovanie veľmi rada, možno to bola jej najobľúbenejšia činnosť. Teda – až po čítaní kníh a jedení sladkostí. Ale teraz ho nechcela ani vidieť, tak či onak, bola presvedčená o tom, že to bolo viac ako zbytočné, keďže do roka by tie (kopy) oblečenia a hlúpostí vrátila naspäť do šera kartónových stien.

,,Keby si mi radšej namiesto toho otravného cinkania spravil tú poondiatu chémiu," mávla rukou smerom k telefónu.

Keďže Cassandra bola nadpriemerne lenivá, namiesto toho, aby sa normálne a inteligentne postavila a išla budík vypnúť, zdvihla špičky nakláňajúc svoje telo na stoličke tak, aby sa dostala bližšie k telefónu, ktorý si tak bezstarostne vyzváňal.

Ruku natiahla smerom k nočnému stolíku: ,,No tak... poď sem, ty otrava," zafučala. Jej prsty a telefón delilo už len pár drobných milimetrov.

Keď sa ale natiahla ešte o ten maličký kúštik a konečne chytila telefón do ruky, stolička ju v rovnakom momente zradila a ona s rachotom spadla na zem. Tam to však neskončilo, pretože ako sa v márnej snahe snažila udržať v naozaj zaujímavej polohe, stiahla so sebou aj všetky zošity, papiere a Frigga vie čo ešte, ktoré boli na stole.

,,Do riti."

,,Skvelá fráza vystihujúca mnoho situácií," ozval sa nepatrný – no stále zvučný – smiech od dverí, ,,vrátane tejto."

Cassandra sa postavila zo zeme a pozrela sa na vysokého muža opretého o tmavú zárubňu.

Bola zvyknutá na to, že sa im po dome alebo byte – záležalo kde v ten moment bývali – promenádovalo množstvo cudzincov, ktorí mali rozrobený nejaký biznis s jej otcom. To ale neznamenalo, že si len tak mohli nakráčať do jej izby. Inokedy by mu buď niečo nepríjemné odsekla, alebo po ňom hodila to, čo by mala po ruke, so slovami zaručujúcimi pomalú a veľmi bolestivú smrť, no dnes nemala náladu – vôbec na nič. ,,A ty si ..." Nechala nakoniec len s krátkym ľahostajným pohľadom vyznieť dostratena.

Znova sa len zasmial: ,,Alaric ti odkazuje, že raňajky sú na stole."

Čo na tom bolo vtipné, pomyslela si.
Mávla ľavou rukou, zatiaľ čo tou pravou zdvíhala farebné perá roztrúsené po zemi: ,,Hneď tam prídem."