𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

X. | being willful

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒖𝒓𝒐𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

Temnota. Jedno slovo a sedem písmen, ktoré toľko nenávidela.

Temnota nebola ako tiene či noc – nerozumela, prečo si ľudia tieto slová tak často mýlili. Posledné dva mala Aurora v obľube, avšak prvý pojem ... zosobňoval beznádej, samotu, ani kúsok svetla, ani kúsok nádeje. Pripomínal jej mesiace strávené vo väzení pod jazerom. Samuel dobre vedel, prečo ju umiestnil práve tam. Neprenikol k nej ani jeden jediný lúč svetla, zrazu sa stala niečím, na čo nikdy nebola zvyknutá – úplne bezmocnou.

Temnota ju zničila. Pomaly, postupne, kompletne a nezvratne. Netušila, či ešte niekedy prijme svetlo – či toho bude schopná. Jej telo ho priam vyžadovalo, no myseľ sa búrila. Dokázala by to vôbec ? Nemala poňatia. No nezmyselne sa to bála skúsiť.

Anthony jej ponúkol, že ak bude čokoľvek chcieť alebo potrebovať, stačí povedať. Ona potrebovala len jediné – zomrieť. Najlepšie rýchlo, pokiaľ by mala na výber. Temnota ju tak či onak krok za krokom zabíjala, jej smrť – a to veľmi zdĺhavá a bolestivá – bola len otázkou času.

No ona musela zomrieť.

Iba sa nedokázala prinútiť muža po jej boku na tú skutočnosť pripraviť. Ak by mu to oznámila alebo nebodaj ho o zasadanie rany požiadala, najprv by sa s vierou, že žartuje, rozosmial, a následne ju zavrel niekam bez prístupu k akémukoľvek ostrejšiemu predmetu.

Vedela si to živo predstaviť. Nepochopil by to – dopekla, ani nemohol. A ona mu rovnako nemohla prezradiť pravdu. Potom by ho nezastavil ani svätý a on by sa pustil do vojny s jej bratrancom. S devätnásťročným chlapcom, ktorý nemal v hlave všetko naporiadku a ktorému momentálne patrila armáda. Toľké obete by za to nestáli a rovnako tak ani ona sama. Dobre si uvedomovala, že i keby sa vzdala nároku, Samuel by ju nikdy nenechal slobodne dýchať. Predstavovala príliš veľké riziko – vďaka svojej krvi i vplyvu za posledné roky. Ľudia jej naslúchali – a to bolo viac ako nebezpečné.

A napriek tomu, čo práve robila ?

Nakupovala.

Grandiózny nápad, Anthony. Akokoľvek nevďačne to znelo, vôbec jej to nepomáhalo. Ani jedna sekunda v jeho spoločnosti jej nepomáhala. Iba ju nútila chcieť žiť.

Oh, ona vedela, že nemala vbehnúť do jeho náruče. No rovnako vedela, že by to spravila znova, znova a znova.

Správala sa sebecky.

,,To je podprsenka ?"

Aurora na tmavovlasého muža rozvaľujúceho sa v kresle pobavene pozrela. ,,To je top," opravila ho a opätkom lodičky zdvihla zo zeme jednu sukňu. Odmietla ísť s Anthonym kamkoľvek von – na večeru, do obchodu, či len na prechádzku – a prinútila ho sľúbiť, že jej smrť zostane stále oficiálnou.

To však akosi pozabudla na výstrednosť miliardára.

Spomenula si na ňu až v momente, ako zišla dole schodmi a privítali ju štyri dlhé regále oblečenia, topánok, kozmetiky a všetkého medzi tým. Vraj si má nechať všetko alebo vybrať.

Vyše stokrát mu prízvukovala, že nič z toho nemusel robiť a on si i tak spravil po svojom.

Rovnako tvrdohlavý ako kedysi.

Už jej pobyt u neho a oblečenie, ktoré jej zohnal predtým, bolo pre ňu moc. Točila sa jej hlava pomaly len z toho, ako hľadela na tie nápisy značiek. Síce polovicu detstva nestrávila zrovna chudobnom prostredí, takéto plytvanie si snáď ani nedokázala predstaviť – až doteraz.