𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

IV. | being incredulous

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒓𝒉𝒐𝒅𝒆𝒔.

♕︎♕︎♕︎

,,Aurora."

Srdce mu vynechalo úder.

,,Prosím ?" Nechápavo sa zamračil a pre istotu ešte teraz skontroloval meno volajúceho. ,,Nat ? Si to ty ?"

,,Aurora, Rhodes."

,,Polárna žiara. Polárka. Úsvit. Rímska bohyňa úsvitu," recitoval známe slová. Významy toho mena by vám dokázal povedať aj po prebudení o tretej ráno. Zaryly sa mu tak hlboko do pamäte, že by si dokonca možno vedel vybaviť ešte aj jej hlas.

,,Aurora Cherida Rosette-Redburn-Elbury."

Na hrane bolesti zaťal čeľusť a vyvrátil oči k jasnej oblohe. Vnútrom sa mu rozšíril trpký a toľko známy pocit straty. To dievča poznal sotva dva mesiace – no pravdepodobne ovládalo nejaký druh čarov, keďže vás veľmi ľahko okúzlilo a získalo na svoju stranu. A on nebol výnimkou. No napriek tomu si na ňu dlhé roky nespomenul. Až kým sa nedozvedel správu o jej smrti.

,,Čo chceš vedieť," takmer šepol.

,,Takže nezapieraš, že ju poznáš ?"

,,Mal by som ? A poznal som ju. Neviem, na čo ti to je, Nat, no musím ti oznámiť, že je mŕtva. Už skoro polroka," zhlboka sa nadýchol a vysypal si do kávy cukor, ,,a keď nechceš otvárať aspoň ako tak konečne zacelené, možno skôr zašité rany, prosím ťa, nevyťahuj to."

,,Miloval si ju ?"

Zastal v pohybe. Ako on sám, tak i lyžička ponorená v tmavej tekutine. ,,Ja ?" Ešte väčšmi sa zmätene zamračil a s drobnou snahou zmazať prvé slovíčko zvýšil hlas : ,,Čože ? Nie !"

,,Tak kto to potom je ? Nejaká vzdialená rodina ? Známa ?" vychŕlila v priebehu sekundy. ,,Tvoj Mercedes bol na jej pohrebe."

,,To auto som dal na narodeniny mojej sestre, ktorá žije v Británii. Zhodou-náhod bolo červené, v ten deň muselo byť všetko červené alebo čierne." Alebo zlaté ..., dokončil v duchu. ,,Bola moja dobrá kamarátka."

,,Odkiaľ ste sa poznali ?"

,,Toto je výsluch ?"

,,Odpovedz, potom ti to vysvetlím."

,,Leto pred skoro dvanástimi rokmi. Prišla sem na dovolenku k otcovi. Spriatelili sme sa, dva mesiace strávili na rovnakých akciách a potom som ju videl až na fotografii pri jej rakve."

Nespomínal dôvod, prečo sa stretli. Vedel, že by si to neprial. Rhodey netušil, čo to Natashu popadlo, no nebol to dobrý nápad. Zmieňovať ju nikdy nebol dobrý nápad. A posledných päť mesiacov ani nehovoriac.

V telefóne bolo na chvíľu počuť iba jemný šum linky, no nakoniec sa hlas znova rozrozprával : ,,Je nažive."

Dve slová, osem písmen a on takmer zabudol dýchať. ,,Zopakuj to ešte raz."