𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XXX. | being lost

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒄𝒂𝒔𝒔𝒂𝒏𝒅𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

Horúca voda kĺzajúca po jej tele zobúdzala každú jednu bunku a uvolňovala každý jeden stuhnutý sval.

S tichým výdychom si rukami pokrytými drobnými jazvami prešla po tvári v snahe dostať ju z čokoládových očí.

Milovala ten pocit, i keď sa jej niekedy zdalo, že horúčava spalovala jej pokožku.

Tichý šum kvapiek padajúcich na kachle vždy zaplnil jej myseľ a zmyl všetky zlé pocity, ktoré ju obklopovali takmer nepretržite.

Voda pre ňu bola ako neviditeľným štítom, čo ju chránil, vo chvíľach, kedy jej myšlienky neboli najkrajšie. Jednoducho ňou prešli a nezanechali žiadu ryhu či nepríjemný pocit.

Zostala by tam najradšej celé hodiny, avšak čas mimo nej plynul, možno až prirýchlo.

Musela prinútiť svoju ruku vypnúť prúd a vyjsť mimo dosah horúcej pary, ktorá nenápadne tancovala vôkol mladého dievčaťa.

Keď utrela zarosené zrkadlo a naskytol sa jej pohľad na svoju tvár, znova si spomenula na svoju maminu. Vždy si na ňu spomenula. I keď by najradšej zabudla.

Hovorila si, že teraz je na lepšom mieste a určite plná šťastia. No aj tak ju malý hlások v mysli Cassandry preklínal. Nechala ju tu, rovnako ako ostatní. Všetci ju nechali samotnú a nažive.

Jej mama dovolila vrahovi, aby ju zabil, zatiaľ čo sa malá Cass pozerala. Sledovala svoju matku, ako pomaly zomiera na zemi. A Dianne sa ani nepokúsila pohnúť, keď vrah vykročil za jej dcérou. Len tam ležala a s trhanými nádychmi ho sledovala.

Vtedy sa prvýkrát prejavili Cassandrine schopnosti, schovala sa a zachránila svoj mizerný život. Len osemročné dievčatko so slzami v obrovských očiach sa chúlilo v rohu, zatiaľ čo mohuntný zabijak, kvôli ktorému sa ešte stále s krikom budila zo snov, skúmal jej izbu a hľadal ju. Nikdy ju však nenašiel a Cass sa už tisíci raz pýtala bohov, prečo jej osud nasmerovali týmto smerom.

Ihneď, ako sa jeho hrôzostrašná tvár usadila v jej myšlienkach, zamrazilo ju. A tak bola doslova prinútená horúcu vodu znova zapnúť, ignorujúc následky, ktoré tento počin za sebou bezpochyby zanechá.

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

Sklenený stôl v jedálni bol toto ráno prázdny. Avšak nie kvôli nejakej pauze, ale vďaka tomu, že tí, ktorí by tu normálne sedeli, boli buď mŕtvi, alebo niekde v zajatí.

A otec... ten mal očividne niečo dôležitejšie v perfektnom programe ako raňajky s jeho jedinou dcérou.

Mierne prižmúrila oči, zatiaľ čo napichovala drobnú rajčinu. Včera bola moc unavená na to, aby jeho správanie hocako riešila, no dnes...

Nedávalo to zmysel. Ani v najmenšom. Pokazilo sa to a on to zobral úplne normálne. Akoby sa vôbec nič nestalo. Teraz všetci vedeli, že Silver Fox bola v NYC, a každý si začne dávať viac pozor. Stratila prevahu v prekvapení a nenápadnosti. Teda... len z časti.

Ale ešte viac nechápala jeho správanie, keď uvidel ten náhrdelník. Pravda, bol naozaj veľkolepý a nádherný, avšak aj tak jeho reakcie prekračovali hranicu obyčaja.

Možno bol priam opitý cenou, za ktorú mu to kupec vyčíslil, možno s ním mal rozrobené niečo iné. Alebo sa jednoducho tešil? Síce s ním žila už skoro osemnásť rokov, i tak o ňom zisťovala veci, ktoré by jej nenapadli ani vo sne – alebo skôr v nočnej more.

,,Urobili ti tie raňajky niečo?"

S rýchlym zažmurkaním zdvihla hlavu od porcelánového taniera. My o vlku...

,,Tváriš sa, akoby si im chcela nejako ublížiť." Z pier jej otca vyšiel tichý smiech a elegantnými krokmi prešiel ku kávovaru. Na sebe mal saténový župan, ktorý nasvedčoval o tom, že všetci boli preč. Nikdy by sa ostatným v 'domácom' oblečení neukázal.

,,Len rozmýšľam, že som si mala dať viac masla," povedala prvé klamstvo, ktoré jej napadlo. Lži z jej úst plynuli ľahšie než dýchanie. Pri Alaricovi Cressfieldovi to však ani inak nešlo.

Bez toho, aby z nej spustil svoj oceľový pohľad, sa natiahol do chladničky a podal jej spomínaný mliečny výrobok. ,,Vyspinkaná, Cassie?" spýtal sa jej a vrátil sa k tečúcej káve.

Snažiac sa udržať bezstarostný úsmev na tvári prikývla. Nevedela prísť na to, či jeho slová mali nejaký hlbší zmysel, ako tomu bolo aj väčšinou, alebo nie. Preto len naklonila hlavu. ,,Podľa tvojej dobrej nálady usudzujem, že si so včerajším obchodom spokojný."

Tenký ľad. Tak neskutočne tenký, že aj jeden drobný lístok by ho mohol prelomiť.

Avšak ona ho vždy obľubovala viac, i keď to znamenalo, že niekomu rupnú nervy alebo zájde až moc ďaleko. Pri práci sa avšak prikláňala k druhej strane.

No teraz nepracovala, nezabíjala, ani nič nekradla, teraz musela zistiť, čo sa včera stalo. Možno bola šialená a riskovala bolestivé následky, ale aj keby dostala šancu svoje rozhodnutie zmeniť, nespravila by to. Predsa len, nie je šialenstvo iba šťastie s výhodami, ktoré iní nevedia pochopiť?

,,Tak nejak," sadol si oproti nej, úsmev stále hrajúci na jeho tvári.

I keď jej muž pred ňou ublížil a spravil zo všetkého peklo, stále malá časť Cassandry vždy zahorela, keď ho videla šťastného.

Neznášala to, pretože to znamenalo, že akonáhle sa jej naskytne príležitosť vzdať sa ho, nebude schopná to spraviť. Sama rozhodne nie. Ale koho iného mala? Kto iný by ju mohol zachrániť, ak nie ona sama?

♕︎♕︎♕︎

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––