𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XXXII. | being cacious

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒖𝒓𝒐𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

,,Len pre informáciu," prehovorila po dlhšej dobe, jej hlas sa zvonivo odrážajúc od čierneho interiéru vozidla, ,,toto je absolútne prehnané."

Dvaja ochrankári sediaci na zadných sedadlách jej venovali kamenný pohľad cez čelné zrkadlo a Happy pre istotu pôsobil, že jej slová ani nezaregistroval. Všetci predsa len vedeli, že jej veta nebola adresovaná im.

,,Nie, nie je," odvetila jej Natasha v slúchadle, ,,je to opatrné."

Aurora teraz opäť ovládala svoje schopnosti na stodesať percent a Avengeri ju už vyše mesiaca každý druhý deň ničili tréningami. Nepochybovala o tom, že štyria SBS-kári boli výslovne zbytoční.

Do prvotného plánu patrilo ísť vyzdvihnúť šperky spoločne s Anthonym, no keďže posledného menovaného zahltili neodkladné povinnosti, dostala príkazom sebou vziať celú kavalériu. Dve autá, štyri gorily, dvaja šoféri. Ale na tom, samozrejme, nebolo vôbec nič prehnané ...

,,Slečna Rosette-Redburnová, sme na mieste," formálne vyhlásil vodič, avšak venoval jej pohľad jasne hovoriaci, aby sa držala.

Ďakovne kývla Happymu hlavou a sotva položila dlaň na kľučku, jeden z obrovských mužov jej ich otvorili. Dopriala svojim pľúcam posledný hlboký nádych a nechala opätok vysokých čiernych čižiem s cinknutím dopadnúť na chodník.

Hra sa mohla opäť začať.

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

,,Ešte raz - skvelá práca, Ali, a vďaka," venovala mu podmanivý úsmev a pobozkala ho na líce, ,,druhá úloha, nech je dokončená – objekt doručený bez ujmy – nabudúci týždeň vo štvrtok, a pozajtra ťa očakávame."

Medovlasý muž svoju ruku z jej pásu však nespustil, práve naopak, stisol ju ešte silnejšie. Pri vedomí, že z jeho náručia nebolo úniku, Aurorine pery jemne zamzrli. Nikdy nepatrila medzi klaustrofobikov, avšak každým krokom v živote sa jedným stávala. Cítila sa uväznená, ovládaná, bez akejkoľvek svojej voľby. Cítila sa, akoby opäť bola metre a metre pod vodou, zavretá v tej prekliatej šachte.

Mohla kričať, mohla sa brániť, no v podstate nemohla nič. Pretože čokoľvek by vykonala, zanechalo by to následky. Toto ale bola len časť divadla, ktoré režírovala ona. Tomuto vládla ona. V tieňoch, vďaka maskám, pomocou ilúzií. No vládla.

Avšak ona si spomínala - spomínala si na chvíle, kedy ju na diskotéke nechcel muž pustiť. Tancoval a tancoval, ale keď povedala nie, nereagoval. Mohla kričať, mohla sa brániť, no v podstate nemohla nič. Úzkosť, strach, potupa. Čo by na to povedali ostatní, keby stropila scénu ? Čo by jej na to povedal on ? Pustil by ju ?

Ako ryba chytená v sieti rybára pri boji, v ktorom nikdy nemala žiadnu šancu.

Vraveli, že ženám v hádkach muži nedokázali konkurovať. No nehľadiac na dôsledky a aspekty, samotným základom bol jazyk, slovná zásobu a mozog. Rovnocenné prostriedky, rovnocenný súboj.