𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XIII. | being honest

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒖𝒓𝒐𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

Blázon si myslí, že je múdry, ale múdry vie, že je blázon.

Jej matka milovala anglickú literatúru. Obzvlášť Shakespeara a všetky jeho hry. Dramatické, bolestivé, šťastné. Obľubovala každú jednu scénu. Nebol týždeň, kedy by nenavštívila divadlo, neprečítala by si knihu, alebo nepozrela film. A Aurora jej často zvykla robiť spoločnosť – avšak narozdiel od Tristan Rosettovej, ona nikdy nenašla zaľúbenie v tragických koncoch. Citáty boli krásne, poučenie úžasné, ale ona zastávala názor, že pokiaľ chce na pár chvíľ ujsť z vlastného života, radšej si vyberie svet radosti a fantázie než skutočnosti. Koniec-koncov, krutosť reality ju obklopovala dostatočne.

Mala som mu to povedať, opakovalo sa jej v hlave ako tá najnenávidenejšia báseň – výčitka svedomia.

Uvedomovala si, že keby mu to oznámila normálne, necítil by sa tak veľmi zradený. Úprimne sa mu ani nečudovala. Anthonymu dôverovala – to bol daný fakt, o ktorom vonkoncom nepochybovala. Avšak ... ak by mu povedala o svojich schopnostiach, o svojej rodine, cesta späť by sa uzavrela. Priviazala by ho tým k potápajúcej sa lodi, k nebezpečenstvu, k nej.

Teraz Samuel vedel, kde sa nachádzala. Vedel pri kom. Jej skrývanie stratilo i tú malú pointu, čo si zatiaľ udržiavalo.

Zhlboka sa nadýchla.

Následne jednoduchým dotykom zhasla obrazovku skrývajúcu ďalšie tajomstvá a dovolila mobilu klesnúť na pult.

Otáznik za otáznikom a ona netušila, kde im zasadiť prietrž.

S mysľou stratenou v zadumení mierne naklonila hlavou a privolala k svojim prstom svetlo. Medzi ukazovákom a prostredníkom sa jej mihla energia žiarivých lúčov a ona ich tam pomocou sily vôle nechala zotrvať. V duši sa jej šírilo príjemné teplo, keď opäť využívala svoje schopnosti. Konečne sa cítila ... v poriadku. Psychicky na dne, avšak fyzicky v poriadku. Až ju mierne desilo vedomie, že jej telo sa vráti do svojho pôvodného, zdravého stavu. Vždy keď sa pozrela do zrkadla a videla svoju strhanú tvár a chýbajúcu váhu, spomenula si na to, prečo sa tomu tak stalo. Avšak teraz si opäť prisvojila svetlo – svoju inhumanskú podstatu, ktorej potláčanie malo za následok nalomené zdravie. A ona bude znova okej. Či už len navonok, či nie ... necítila sa, akoby si niečo také zaslúžila. Život.

,,Ovládaš aj fotogeneráciu ?"

Prudko zdvihla hlavu za mužským hlasom a takmer sa samotným prekvapením šmykla a skončila na zemi. Takmer.

Jej srdce sa pokúsilo vyskočiť z hrude – akonáhle však zrakom našla Tonyho, strach ju postupne opustil. Koniec-koncov, v jeho prítomnosti nikdy nepociťovala práve túto emóciu.

Tmavovlasý muž pod jej vyplašeným pohľadom zdvihol ruky nahor, na znak toho, že sa vzdával, a následne si dlaňami skontroloval krk. Hľadal miesto, kde by sa mu mal oddeľovať od hlavy.

Dych sa jej zadrhol v hrdle a myseľ zaplavili tisíce panikáriacich myšlienok. Bál sa jej ?

Avšak potom orechové dúhovky presunula na jeho tvár, kde miesto zdeseného výrazu spočíval úškrn.

,,Idiot," samovoľne šepli jej pery a neveriacky pokrútila hlavou. Kútik úst sa jej ale predsa len zdvihol k lícu – zo samotnej duše jej spadol obrovský kameň.