𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XIX. | being fictitious

––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒘𝒂𝒏𝒅𝒂.

♕︎♕︎♕︎

Uplynuli sotva dva dni odvtedy, čo sa s Rorou mierne pochytila uprostred chodby základne.

A rovnako tak dva dni odvtedy, čo obe ženy strávili niekoľko hodín spoločným rozhovorom a dosť možno unudili Tonyho Starka k smrti – minimálne v daných chvíľach rozhodne pôsobil, akoby polemizoval o ukončení svojej trýzni.

No bol to práve Rorin nápad, čo zahŕňal, že využijú Wandinu pomoc pri konfrontáciách s Cressfieldom. A akonáhle niekto z dua Aurora a Tony niečo navrhol – prinajmenšom teda niečo aspoň zľahka normálne – ten druhý obvykle neprotestoval. A ak i áno, tak nie verejne. Nepodrážali si navzájom nohy – na všimnutie tejto skutočnosti však nepotrebovala ani tých 48 hodín.

A tak sa hnedovlasá Avengerka opäť raz ocitla v priestoroch Stark Toweru – tentokrát stokrát viac vítaná ako naposledy. Dostala vlastnú, obrovskú izbu a technicky si mohla robiť, čo chcela. No to nepatrilo medzi dôvody, prečo na ten nápad Rore kývla. Napriek jej prvotným – nie zrovna kladným – emóciám, spomínaná Inhumanka bola vážne neskutočná. A keď jej dala šancu na vyrozprávanie aspoň všeobecného príbehu, získala si jej srdce doslova lusknutím prsta.

Stali sa dobrými priateľkami doslova zo sekundy na sekundu.

,,K príjazdovej dorazilo tmavé Bentley. V blízkosti domu sa tiež nachádzajú ďalšie štyri autá, všetky terénne, pravdepodobne plné ozbrojených chlapov," recitovala Natasha, akoby sa jednalo o úplne obyčajnú záležitosť, ,,práve v tomto momente nastavujú termovíziu."

Wanda jej občas túto schopnosť vážne závidela – byť profesionálom skrz-naskrz.

,,V prípade, že by sa rozhodli prečesať tým i okolie, Wanda si pripravená ?" našiel si cestu k jej ušiam Stevov hlas a jeho majiteľ jej venoval spýtavý pohľad.

Bruneta mu potvrdzujúco kývla hlavou a pre istotu vyslala do červeného poľa ďalší príval energie. Trvalo jej šesť hodín tréningu s Aurorou, aby sa naučila preformovať svoju mágiu do takejto podoby. Jej moc pri používaní výslovne žiarila, aj zreteľne a dokonca i ľudskému oku neviditeľným žiarením – koniec-koncov to bol dôvod, prečo ju Rora dokázala rozpoznať. A prinútiť naopak túto prirodzenosť jej schopností kamuflovať, bol teda vážne oriešok. No podarilo sa.

Nakoniec.

Teda okrem drobného faktu, že to vyžadovalo toľko sústredenia a toľko moci až sa sotva držala na nohách. No stále na tom bola lepšie ako Tony.

Ten sa silou mocou pokúšal tváriť, že bol s ich postupom a vývojom situácie zmierený, až občas musela skriviť tvár v bolestivej grimase, keď jeho myšlienky priam kričali. Nespomínajúc momenty, kedy nervózne poklopával nohou, alebo niečo či niekoho kritizoval. Všetci boli zvyknutí na jeho povahu, ale priestor dodávky bol príliš malý a atmosféra príliš napätá nato, aby ho mohli tak ľahko ignorovať. No cez prestávky, kedy na tu malú chvíľu Aurora odišla od telefonátu a nemohla sa s ním rozprávať, to už museli nejako vystáť.

Chápali, že sa bál – bol to zvláštny pohľad, no chápali to.

Wanda sa momentovo pozrela na obrazovku jedného z počítačov. Pravdepodobne najmodernejší model elektronického sveta zachytával Alarica Cressfielda, vysokého, blonďatého muža oblečeného v prvotriednom obleku, zrovna vystupovať z auta do náručia noci, samozrejme, nasledovaného dvoma bodyguardami.