𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XI. | being abnormal

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒏𝒕𝒉𝒐𝒏𝒚.

♕︎♕︎♕︎

V živote existujú okamihy, kedy sa čas vôkol vás zastaví a vám všetko krásne zapadne na svoje miesto. Každý jeden puzzlík perfektne sedne k svojmu vyhradenému priestoru. A vy si poviete – bože, už rozumiem !

A potom sú tu momenty, kedy len s vypúlenými očami pozeráte na dianie a pýtate sa jednu jednoduchú otázku :

Jebe mne alebo vám ?

Táto chvíľa patrila bezpochyby k tým druhým.

,,To čo, kurva, bolo ?" hlesol takmer bez dychu. Úplne ho obrala o kyslík – snáď po prvýkrát nie zrovna v dobrom zmysle.

Síce dôsledky guľky na svojom ramene podstatne cítil, len ťažko sa mu na ne dalo sústrediť.

Ono totižto ... práve pred ním ženská, ktorú poznal dvanásť rokov, odsekla hlavu – neobvykle doslovne – chlapovi a to sotva pohla malíčkom. Bol v nemom úžase.

Niečo také sa nielenže vymykalo realite ale i jeho najbláznivejším predstavám.

Robili na nej snáď nejaké pokusy ? Pichli jej sérum ? Mučili ju vesmírnymi látkami ? Alebo to všetko spôsobovala droga ? Pridali niečo do tej zmrzliny ? Vážne to bola ona ? Tak zneli otázky, na ktoré nechcel poznať odpovede. No musel. Musel sa ich dozvedieť. Aby za ne potrestal kompetentných – a to tak, ako sa daným nesnívalo ani v tých najhorších nočných morách.

,,To bola guľka cez tvoju ruku," odvetila mu Aura. Akonáhle k nemu opätovne zdvihla zrak, okamžite si všimol, že des a zmätok v jej orechových očiach vystriedalo odhodlanie a profesionalita. Ustavične pohľadom kontrolovala priestor, akoby očakávala ďalších. Ovládala tréning ? ,,Musíme ťa dostať do Stark Tower ... môžeš sa zdvihnúť ?"

Nebolo to tak, že by umieral – nie fyzicky, minimálne. Zato psychicky bol na hrane. Vonkoncom nechápal, čo sa práve stalo. Na to, že sa ho niekto ustavične pokúšal zabiť, si už zvykol – vpád toho zabijaka by dokázal spracovať. Avšak jeho zneškodnenie Aurorou ... to obchádzalo všetky jeho mozgové bunky.

Hlava sa strelcovi proste oddelila od tela. Akoby ste medzi ňou a jeho krkom vypálili laserom minimálnu a absolútne bezchybnú medzeru. A za taký čas ... ani on ešte nevyvinul manipulovateľnú zbraň, ktorá by toto dokázala.

Navyše ... na 95% mala byť cieľom guľky ona, nie on – nechával päť percent pre istotu ako rezervu, keby náhodou bol ten vrah vážne tak katastrofálny strelec.

Aurora sa sklonila k tvári Neznámeho a odokryla mu kuklu – no i potom zostal tým, kým bol predtým. Neznámym. Aspoň pre Tonyho určite.

Blondínka sa následne zhlboka nadýchla, spätne sa vystrela do svojej plnej výšky a zdvihla ruky. ,,Zavri oči," rozkázala mu a on si nebol celkom istý, prečo ju bez druhého zváženia poslúchol.

Prudko ho myklo, keď sa o pár sekúnd priestorom roznieslo ostré svetlo. Bol výslovne prinútený niekoľkokrát žmurknúť a potom, čo tak spravil, a znova videl, pohľadom automaticky skontroloval Auru. No tá pôsobila zdanlivo v poriadku – dlane sa jej triasli a celá tŕpla, avšak bola na tom bezpochyby lepšie ako neznámy chlapík. Toho, keď sa ho Tony pokúsil vyhľadať pohľadom, už nenašiel. Ani jednu jeho časť. Z oboch zostal iba popol.

Ježiši kriste.

,,Sľubujem, že ti to potom všetko vysvetlím. Teraz spolupracuj." Jej slová mu zneli cudzo, avšak keď ho opätovne našli jej orechové oči ... uveril jej. Netušil prečo a ani vlastne čo konkrétne, no uveril.