𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XVI. | being stiff-necked

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒖𝒓𝒐𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

,,Máš dcéru," zopakovala snáď po stý raz a už takmer zúfalo rozhodila rukami. Len veľmi málo ľudí ju dokázalo vyviesť z rovnováhy či nahnevať – Anthonymu Starkovi sa to však často darilo bez akejkoľvek námahy. Možno za tých desať rokov aj pozabudla, ako neskutočne dokázal byť tvrdohlavý.

Tmavovlasý muž s nohami vyloženými na stole pokojne ťukal do tabletu a akoby ledabolo jej odvetil : ,,Nemám dcéru."

Zhlboka sa nadýchla.

A odznova.

,,Máš dcéru."

,,Nemám dcéru."

,,Máš dcéru."

,,Nemám dcéru."

,,Anthony !"

,,Je to robot."

Aurora pretočila očami. Tento jeho argument bezpochyby patril medzi tie najnezmyselnejšie, aké od neho za posledné dva dni počula – zaradil sa hneď vedľa modifikovaného plodu, hologramu a voskovej figuríny.

,,Je to dieťa," oporovala mu a ešte nechápavejšie na neho zazrela, ,,a teoreticky jediný, kto mal pred sedemnástimi rokmi prostriedky a mozog skonštruovať takto ľudsky vyzerajúceho robota, si tak nanajvýš možno ty. Uviedol si snáď vtedy do výroby nový model svojej dcéry ?"

Iron Man odvrátil zrak od obrazovky a neveriacky na ňu zazrel. ,,Myslíš, že som cvok ?"

,,Mám odpovedať ?" Nadvihla obočie a zatiaľ, čo jednou rukou pohladila drobné mačiatko po ryšavej kožušinke, tou druhou mierne stisla fotografiu vo svojich rukách.

Jej spoločník si vzdychol a pohľad momentovo presunul k batoľaťu na obrázku. ,,Aura, je to nejaká sirota, ktorú tá ženská stiahla z ulice, alebo si ju spravila s niekým iným a odo mňa chcela iba prachy," venoval jej neobvykle vážny pohľad, ,,nebolo by to po prvýkrát."

,,Táto Dianne od teba nič nežiadala."

Uvedomovala si, že jej slová boli pomerne naivné, no skutočne jej ten príbeh znel až priveľmi dôveryhodne. Ten list a tá fotografia ... akonáhle sa zapozerala do očí tej malej, nemohla si pomôcť, videla Anthonyho pohľad.

,,Ale žiada – len na to ide inteligentnejšou metódou ako jej kolegyne."

Nie. Aurora sama bola matka a dokázala rozpoznať, kedy niekto niečo myslel vážne a kedy nie. Dokázala rozpoznať zúfalstvo rodiča a túžbu spraviť pre svoje dieťa všetko – ponížiť sa takým listom pre ňu znamenalo maličkosť. Dianne iba chcela pre svoju dcéru otca, chcela, aby bolo to dievčatko šťastné a v bezpečí. Nič viac, nič menej. Presne to, čo si Aurora želala pre Ireland.

,,Pozri, Chéri," Anthony odložil tablet, vstal z gauča a podišiel bližšie ku kreslu, na ktorom sedela, ,,ja viem, že je to citlivá téma, no nechaj to tak. Skutočne to je len ďalší, bezvýznamný podvrh, ktorý si nezaslúži moju ani tvoju pozornosť." Takmer nepatrne nadvihol kútik pier a naklonil sa cez zadnú opierku. Chtiac-nechtiac sa musela usmiať, keď jej podľa ich starého zvyku venoval na zlatisté vlasy letmý bozk. ,,Teraz musím ísť, ale do dvoch hodín som späť, áno ?"

A s tými slovami ju obišiel a stratil sa v útrobách obrovského Stark Toweru.

Ona to však ani prinajmenšom nehodlala nechať tak. Nemohla.