𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XXVI. | being tired

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒄𝒂𝒔𝒔𝒂𝒏𝒅𝒓𝒂.

♕︎♕︎♕︎

,,Zopakuj mi to, Cassie, nech si už môžeme ísť ľahnúť," muž s medovými vlasmi sčesanými do zadu sedel na veľkom koženom kresle. Medzi prstami si pretáčal drobnou dýkou vykladanou krvavočervenými kameňmi.
Oficiálne to bol otvarárač listov a balíkov. Ale keby chcel, bol by ňou schopný fatálne ublížiť rovnako, ako aj plnohodnotnou zbraňou.

Casandra stála pred jeho obrovským stolom z ebenového dreva, celé jej telo už plakalo od únavy, ale ona tam musela zostať stáť, až kým ju neprepustí. Už tak vydržala najmenej dve hodiny, počas ktorých sa omielalo desať viet, len v inom prevedení.
,,Ihneď ako sa dostanem do vnútra, prejdem dlhou chodbou s tapetami napodobňujúcimi mramor-"

,,Možno Cassie," prerušil ju ,,nie sme si istí, ako presne to tam vyzerá, nespoliehaj sa na to."

Ako ťažko len potlačila nutkanie pretočiť očami. Nie len z dôvodu, že ju tie slová a prehnaná ostražitosť unavovali, no i preto, lebo sa nemohla spoliehať nikdy na nič, v niektorých chvíľach ani na seba.
,,Keď prejdem dlhou chodbou
až ku posledným dverám, mali by mať narozdiel od ostatných zlatú kľučku."

,,Aký trend majú v poslednej dobe zlaté kľučky na kanceláriach?" Oceľové oči nespúšťal z dýky.

,,Väčšinou sa už nejedná iba o obyčajné zadlabávacie zámky. Bývajú aj elektromagnetické, o ktoré sa postará Kinnley."

,,Čas Cassie, povedz mi časový úsek, kedy to spraví."

Presnosť a precíznosť. Dve slová, ktoré jej opakovali už odvtedy, ako ju začali trénovať.
Veľa ľudí by ich prípravu bralo ako prehnanú, jej otec ale nenávidel, keď mal veci nechať na náhode. A ďalším faktom bolo, že jeho názory a činy boli vždy sami o sebe prehnané. Takže aj po dlhých rokoch sa ich 'spôsob' dohadovania nezmenil. Stále dokola musela prechádzať každý maličký detail ich plánu. Ktorý sa aj tak väčšinou zmenil, pretože im do toho niečo skočilo alebo sa niečo pokazilo. Vtedy už bolo na Cassandre, aby sa novým prekážkam vyhla.

,,O devätnástej hodine a tridsiatej minúte vypne prúd na danom poschodí, ale len na tridsať sekúnd, pretože potom by sa spustil alarm."

,,Slečna Cressfieldová?" Ozval sa tlmený hlas.

,,Presne tak, čo spravíš potom?" Prstami nedočkavo bubnoval po stole.

,,Keď sa dostanem do kancelárie, priestor nenápadne prehladám a počkám tam na majiteľa."

,,Cass?"

,,Výborne, a následne ho budeš-"

,,Cassandra!" Peterov naliehavý hlas ju prebudil.

Rýchlosťou blesku zdvihla hlavu z lavice, pohľady celej triedy boli uprené na ňu. Inokedy by jej to nevadilo, dokonca by si ich užívala, ale teraz sa zobudila z tvrdého spánku a nemala poňatia, čo sa deje. Musela vyzerať naozaj komicky.

,,Nudím vás, slečna Cressfieldová?" Učiteľka španielčiny sa na ňu pozerala so zdvihnutým obočím.

Nie, len som v noci naspala tak hoďku. Boli prvé (a pravdivé) slová, ktoré jej prišli na myseľ. ,,Ani v najmenšom, pani učiteľka," pokúsila sa o najžiarivejší úsmev.