𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

IX. | being friendly

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒏𝒕𝒉𝒐𝒏𝒚.

♕︎♕︎♕︎

,,Už je to týždeň."

Rhodes na moment odvrátil zrak od Aurory ničiacej kuchyňu a venoval mu pohľad spod privretých viečok. ,,Ešte len týždeň. Potrebuje čas, Tony."

,,Ja viem."

,,Je snáď niečo zle ?"

Bola chudšia ako pred týždňom, bledšia ako pred týždňom, panicky sa bála tmy, niekedy vypadla z reality a jej pohľad sa zahmlil a taktiež odmietala povedať čo i len slovko o sebe. Osobne by bol trikrát radšej, keby na neho kričala, ako robila toto. Usmievala sa a tvrdila, že je v poriadku. Niekedy jej to žral viac, niekedy menej, no nikdy nie úplne.

Ani omylom mu neprekážalo, že spávala po jeho boku – práve naopak, ak by k nemu bola ešte bližšie, samou spokojnosťou by možno aj prestal dýchať. Alebo začal až moc – záležalo by na jej reakcii. No ... pochyboval, že to robila preto, aby bola v jeho blízkosti. Skôr sa bála zostať sama. Avšak tomu chápal. Trauma bola trauma. A po udalostiach s jaskyňou, Ultronom a všetkým medzi tým ... akoby jej už len nemohol rozumieť ...

Obklopoval ju tieň. A aj keď jej väčšinou ten smiech veril, niekedy ... niekedy to nedokázal. Bola to ona a zároveň nie. Rozprávala ona a zároveň nie. Smiala sa ona a zároveň nie. Akoby bola rozpoltená na dve časti.

,,Občas."

,,Stratila celú svoju rodinu, je to pochopiteľné."

Spomínal si, ako v lete 2004 na ceste našla zranenú mačku, zastavila premávku cesty, zdvihla ju na ruky, nasáčkovala mu ju do domu, zavolala k nej desatoro zverolekárov, a keď ju ani tí nedokázali zachrániť, vyše hodiny nad ňou skuvýjala. Následne ho prinútila hacknúť mestský kamerový systém a zistiť, či to zviera náhodou nezrazil niekto naschvál. Keby áno, nedal by ruku do ohňa, či by to daný pán alebo dáma veľmi rýchlo neoľutovali. Aurora vedela byť skutočne nebezpečná.

A teraz ... v jeden jediný deň jej zomrela dcéra, brat aj teta a ona vôbec nereagovala. Aurora, ktorú si pamätal, by už mala vypracovaný podrobný plán na zničenie organizácie, čo za útokom stála. Oficiálne explóziu galérie spôsobil atentátnik s cieľom spáchania samovraždy, no i keď ani Tony sám nezistil nič lepšie, pochyboval, že za tým stálo niečo tak jednoduché. Avšak obetoval pátraniu vyše stovky hodín a neobjavil ani jeden nesediaci fakt.

Mali takýto efekt na ňu mesiace, ktoré odvtedy uplynuli ? Žeby sa rana sčasti zacelila a ona nepociťovala žiaden hnev, chuť po pomste ani smútok ? Žeby sa všetko utlmilo ? Netušil, ani pri najmenšom nemal vyštudovanú žiadnu psychológiu, no nezdalo sa mu v poriadku, aby sa tvárila, že sa nič nestalo. Akoby si to nepriznávala.

Keď bola šťastná ona, bol i on – ale toto ... nepozdávalo sa mu to. Vonkoncom nie. Podvedomie mu hovorilo, že niečo tu výrazne nehralo.

A on bezpochyby musel zistiť čo.

,,Idem, Tony. Kapitán je späť o necelé dve hodiny a s Nat si ešte musíme prejsť plány misie do Európy."

Kývol hlavou a venoval Rhodeymu priateľské potľapkanie po ramene. James bol dobrým najlepším kamarátom. Oni obaja boli. Každý svojím spôsobom.

Rhodey ťažkými – dobre počuteľnými – krokmi podišiel k Aurore a vtisol jej bozk na líce. Krásna svetlovláska sa na neho usmiala a niečo mu odvetila. A síce jej slová Tony nepočul, jej úsmev spravil jeho deň jasnejším. Len netušil, či tým zvlnením pier nekričala o pomoc. To bolo to, čo ho trápilo a nenechalo ho spať. To, čo ho nútilo polovicu noci stráviť pozorovaním jej ako nejaký blázon.