𝒑𝒆𝒓𝒇𝒆𝒄𝒕 𝒊𝒍𝒍𝒖𝒔𝒊𝒐𝒏𝒊𝒔𝒕𝒔. | 𝐌𝐀𝐑𝐕𝐄𝐋

XV. | being surprised

–––––––––––––––
–––––––––––––––––––––
–––––––––––––––

𝒂𝒏𝒕𝒉𝒐𝒏𝒚.

♕︎♕︎♕︎

,,Tyler Louis, Marinette de Fountain, William Marlow, Ophelia Harlon," kráska zdvihla hlavu z jeho hrude a venovala mu jemný úsmev, ,,pracujú u teba ešte ?"

Nadvihol obočie a odhrnul jej blonďavé pramene z čela. ,,Tyler upnutý Louis nakoniec nahradil vo vedúcej pozícii tvojho otca, de Fountainová pracuje v IT-oddelení, stále jedna z najhyperaktívnejších a najschopnejších hackeriek, aké som kedy stretol, a Harlonová už pár rokov patrí medzi najdôležitejších a najsexi právnikov Stark Industries a tiež najbezcitnejších ľudí na tejto planéte. Jej úsmev je ako zatmenie slnka – dvakrát do roka sa považuje za zázrak," uškrnul sa a naďalej sa hral s jej vlasmi, ,,a Marlow ... to bol ten inžinier ? Ryšavé vlasy, tupý výraz ?"

Aurora sa pobavene usmiala. Prvýkrát sa nachádzala v jeho náručí vedome a nezávisle od premiestňovania sa vo svojom spánku. Netušil, prečo to tak nezaviedli už od začiatku. Ich nohy prepletené, jej prsty hrajúce sa mu s tričkom a jeho ruka okolo jej pásu. Znelo to – cítil – akoby to tak malo byť.

,,Yop, to je Marlow. A milé od teba, že tak poznáš svojich zamestnancov."

,,Ako keby som mal na výber. Doslova a do písmena si mi ich nasáčkovala do bytu. Rovnako ako tú prejdenú mačku. Jedného premotivovaného vedca, IT-stážistku, začínajúcu právničku a kulturistu s titulom a bez mozgu," pousmial sa nad zvláštnymi spomienkami a pokrútil hlavou, ,,celá firma bola v nemom úžase nad mojou spoločnosťou."

,,A teraz sú všetci elita," sebavedomo mu odvetila svojím typickým, nízkym, melodickým hlasom.

,,Máš dobrý vkus na ľudí."

Vyhľadala ho orechovými očami a venovala mu úprimný, intenzívny pohľad. ,,Ja viem," hravo šepli jej pery a zvlnili sa do pôvabného úsmevu.

Chutili by rovnako ako pred desiatimi rokmi ? Samovoľne mu blysla mysľou táto otázka a on sa musel vážne snažiť, aby sa striasol vábivých a mierne zahmlených obrazcov. No pocity z nich sa nestratili. Nikdy sa nestratili.

,,Navyše ... okrem teba, Rhodeyho a Jarvisa to boli moji jediní priatelia na tejto časti planéty," bruškami prstov mu motýlimi dotykmi obkreslila línie ruky, ,,rada by som ich znova stretla."

Prekvapene nadvihol obočie. ,,Takže ťa už nebudem mať dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni na krku ?"

Aurora sa na neho otočila s takmer zradeným výrazom a ďobla mu do hrude. No jej bledohnedé dúhovky ešte vždy neopúšťal široký úsmev a pobavenie. ,,Zbožňuješ ma mať na krku."

,,Zbožňoval by som ťa mať i na iných častiach tela."

Jeho úškrn sa ešte väčšmi rozšíril, keď na neho blondínka prižmúrila viečka.

,,Oh, to verím. Moju ruku na tvojom líci, všakže," na tvár sa jej vkradol nevinný, no záľudný úsmev, ,,alebo ..."

Akonáhle jej dlane našli jeho pás, už vedel, že bolo zle.

A vojna šteklenia sa mohla začať.

So živými spomienkami na predošlú noc prekročil prah výťahu - takmer si ani neuvedomujúc zasnený, široký úsmev na svojich perách.