Shut up Payne!!! [SK]

67

"Ahoj Maggie.." ako sme vošli, dedko sa pozdravil. V malej miestnosti, ktorú tu každý nazýval 'poštou' som nikoho nevidela.
"Will! Zdravím!" zrazu sa spod pulta objavila útla postava poštárky. 
"Chcem zaplatiť tento šek a..." slová sa mi začali rozplývať len čo som zbadala stojan s novinami a časopismi. Opatrne som sa obzrela za dedom, ten hĺbavo vyberal nejaké krížovky pre starkú. Šikovne som poprekladala noviny tak, aby sa tie, na ktorých sme s Liamom, nebolo vôbec vidieť. 
"Tak ďakujem Maggie, pozdravuj Toma..." dedo sa milo usmial na veselú ženu. Ona mu bez váhania úsmev opätovala.
Poznal tu skoro každého po mene, - veď tu žil celý život - o čom som sa presvedčila v železiarstve.
Okrem predavačky pri pokladni, tam pracovali len samí chlapi, ktorých sa popri zhánaní nejaké tesnenia vypytoval na ich manželky a deti. Bolo to také milé. Mal u nich rešpekt a týmto im dokazoval, že si ich váži. 
"Toto je moja vnučka.." položil ruku na moje plece.
"Všetkým si vás podám, ak sa dozviem, že ste sa o niečo pokúšali." tvrdo si ich prezrel, len som sa hanblivo usmiala. Ozvalo sa skupinové: to by sme si nikdy nedovolili Will, na nás sa môžeš spoľahnúť Will. 
"V tomto by ste si s Liamom rozumeli dedo.." znova sme sa dostali na ulicu.
"Čože?" pokrčil nechápavo čelom.
"No..." zaváhala som.
"Liam..má v sebe tiež ten ochranársky pud.." prehodila som si plátenu tašku z ruky do ruky.
"Je príliš žiarlivý?" pochybovačne sa ma spýtal.
"Trocha.." uznala som.

"Nenecháva ti dostatok priestoru?" chytil sa dedko okamžite a zvraštil obočie. Potlačila som prevrátenie očí a povzdychla som si. 
"Mám presne toľko priestoru, koľko potrebujem. Len okolo mňa nemá rád iných mužov. Je proste... prehnane starostlivý,"šla sadnú o povedala som potichu pri tom, ako som si šla sadnúť do auta a videla dedkov zamyslený pohľad. 
"Ešte skočíme starkej kúpiť noviny a pôjdeme domov, dobre?" usmial sa na mňa, keď štartoval a ja som prikývla. 
"A aké máte vlastne teraz plány? A čo ty? Stále pracuješ v tej právnickej firme?" spýtal sa po chvíli a ja som na okamih stuhla. Toto sa zdalo ako perfektná príležitosť povedať mu o svadbe a o našich plánoch. Miesto toho som však iba tažko prehltla a potom pomaly pirkývla. 
"Áno, stále tam pracujem," vydýchla som a prehrabla som si vlasy.

"To je dobré. To je dobré... Som na teba hrdý..." prikývol si sám pre seba.
"Uhm, tak poďme domov.." dodal zmätene. 
"A čo tie noviny dedo?" ukázala som znova na malú budovu pošty. Zabudol na to už dvakrát. Bolo mi to čudné, dedo mal vždy dobrú pamäť a nikdy mu neunikla ani jedna vec, ktorá mu babka kázala kúpiť. 
"Okrem toho, chcela som ísť ešte do pekárne. Dnešok vyzerá na skvelý piknik. Liam chce vidieť mesto.." pozrela som na oblohu a pousmiala sa. 
"Aha, noviny.." zamračil sa. 
"Počkaj tu, ja po nich zbehnem.." vtlačila som mu do ruky tašku a prebehla cez cestu. Dedo nebol nadšený, keď som sa nevrátila s novinami, ktoré číta už dlhé roky. Vyhovorila som sa, že už sa vypredali. Ak by som tak neurobila, dostal by infarkt z klamstiev, ktoré tam o nás písali. 
"Dedo?" prehovorila som do ticha, ktoré sa nieslo celou jazdou.
"Hm?" 
"A čo tvoje zdravie? Si ok?" otočila som k nemu hlavu a pozorne ho sledovala. 
"Samozrejme. Je mi skvele.." 
"Neklameš mi?" zamračila som sa. 
"Obviňuješ ma, že klamem?" použil rovnaký tón ako ja. Ok. Už som ticho.

***
"Ahoj starká... Kde je Liam?" spýtala som sa rovno medzi dverami a rýchlo skopla topánky. 
"Keď vstal, chcel mi pomôcť, no poslala som ho do sprchy. Ešte nebol poriadne prebudený. Bol ako malé štena..." zasmiala sa starká a vlepila mi rýchly bozk na líce. 
"Idem za ním, chcela by som ho vziať na piknik," usmiala som sa a rýchlo vybehla po schodoch. Z kúpeľne bolo stále počuť tečúcu vodu a tak som vošla do Liamovej izby. Uložila som sa do postele a zhlboka sa nadýchla. Stále všetko voňalo ako on. Spokojne som sa zachumlala do paplónu a hlavu zaborila do vankúša.
Dvere sa otvorili a potom som počuka kroky, no odmietala som sa pohnúť. 
Posteľ vedľa mňa zavŕzgala a pevné telo si ma pritislo k sebe, zatiaľ čo ma objali silné paže. 
"Láska..." zamumlal mi Liam do ucha a jemne ma pobozkal. 
"Mmm..." zakňučala som a pritúlila som sa k nemu ešte viac. 
"V noci si mi chýbala. Akosi mi chýba, ked sa ku mne nikto netúli," zasmial sa a ja som sa k nemu otočila. 
"Dnes ti to vynahradím... Uvažovala som, že ťa dnes vezmem na piknik," šepla som a našpúlila som pery, dožadujúc sa bozku.

"Ty.vezmeš.von.mňa?" podvihol pobavene obočím. Stiahla som svoje pery a rýchlo prikývla.
"Navoňaj sa, pekne sa obleč.." prstom som mu prešla po hrudi, slová pomaly vykĺzali z mojich pier.
"...máš na to desať minút" schmatla som ho zozadu za krk a vynútila si ten bozk. Vyškriabala som sa na neho, ruky som mu prišpendlila k posteli.
"Budúca pani Paynová, chcete ma potrestať?" zaškeril sa. 
"Pšt!" vypúlila som oči a zakryla mu ústa. Dvere boli otvorené.
Ak by to počula babka, alebo dedko... 
"Máš desať minút Payne.." zliezla som z neho a napravila si sveter. Znova sa na mňa len zaškeril, hodila som do neho vankúš, ktorý bol na zemi. 
"10 minút.." zopakovala som. 
"A aby si vedel..." otočila som sa pri dverách.
"...tú knihu som čítala z čistej nudy." vyplazila som na neho jazyk. V skutočnosti som sa nevedela dočkať, kedy mi Harry vráti môj výtlačok knihy 50 odtieňov sivej.

"Za mojich čias, keď som chcel pozvať tvoju starú mamu von, som o to NAJPRV musel požiadať jej otca. Prešiel som pešo 10 kilometrov s kvetmi v ruke.." hrdo mi starký vysvetľoval.
"Starký.." zaúpela som a pokračovala v balení na náš piknik.
"..časy sa zmenili." jemne som sa na neho usmiala. 
"Presne tak William, časy sa zmenili. Teraz im stačí napísať na twotter..."
"Twitter.." opravila som starkú a v duchu sa zasmiala. Otočila som sa, keď som počula zavŕzgať schody. O pár sekúnd sa Liam objavil v kuchyni. Mal na sebe čierne nohavice a mikinu. Na nohách obyčajné botasky. V duchu som sa pýtala, odkiaľ ich vzal, nikdy pred tým som ich nevidela.

"Užite si to. A príďte domov na večeru," usmiala sa starká a vtisla Liamovi do rúk košík s jedlom na náš piknik. 
"Samozrejme," prisľúbil Liam a potom sa s očakávaním otočil na mňa. Vlasy som si rýchlo stiahla gumičkou, chytila ho za ruku a ťahala ho von. 
"A čo všetko máme dnes v pláne?" vyzvedal, len čo sme opustili záhradu a vyšli na cestu. 
"Ukážem ti mesto. Potom sa najeme... A potom ťa vezmem na jedno špeciálne miesto. Ale to až potom..." usmiala som sa a odbočila smerom ku škole, ktorú som navštevovala, než sme s našimi odišli do Londýna. 
"Tam som dostala prvú pusu," ukázala som na strom pri plote školy a začervenala som sa. Bol to skutočný trapas. 
Prekvapene som pozrela na Liama, keď prudko zmenil smer a ťahal ma ku stromu. 
"Čo robíš?" spýtala som sa, keď sme zastali pod stromom a on si ma pritiahol za boky. 
"Mmm... Prepisujem históriu," uškrnul sa a pritisol svoje pery na moje. Prevrátila som oči, no aj tak som svoje ruky ovinula okolo jeho krku a bozk mu opatovala