Shut up Payne!!! [SK]

12

Naliala som mu kávu a sadla si na svoje miesto. Sledovala som, ako si pri čítaní novín odpíja z hrnčeka a myslela na to, ako si včera určite užíval. 

"Lacey....potrebuješ niečo?" monotónne povedal pritom nespúšťal oči z novín. Cítil môj prenikavý pohľad, tešilo ma to. Aká som bola nazúrená! Prestavovala som si všetky tie pipky, ktoré minulú noc obchytkával a bozkával. Musela som však vytrvať a nevybuchnúť. 

Sklopila som zrak a prstami jemne klopkala po doske stola. 

"Prídem neskoro do práce..." pošepla som. Zložil noviny a pozrel na hodinky. 

"Pekný deň v práci.." zastavil. Odopla som si pásy a prehodila si svoju kabelku cez plece. 

"A ty mi nezaželáš pekný deň?" nevinne sa opýtal, avšak počula som ten posmievačný tón. Krivo som na neho pozrela a chcela otvoriť dvere, potiahol ma k sebe. Chytil ma pevne za bradu a druhou rukou ma držal vzadu za krkom. 

"Zaželaj mi pekný deň..." poprosil. Vedela som, že ma nepustí, kým nespravím, čo chce. Neubližoval mi fyzicky ani nič podobné, len ho bavilo naťahovať ma. 

"Pekný deň aj tebe..." precedila som cez zuby naštvane. 

"Dobré dievča.." usmial sa a pevne pritisol svoje pery na tie moje. Odtláčala som ho od seba, dostala som sa však od neho, až keď to chcel on. 

"Idiot!.." zavrčala som a pretrela si ústa chrbtom ruky. Na jeho perách som cítila tie štetky zo včerajšej noci. 

"Prosím?" dvihol obočie.

"Si mi odporný!" vyprskla som. Spokojne sa usmial. 

"Prídem po teba o tretej, potom mi niečo uvaríš..." žmurkol na mňa. Odfrkla som si. V žiadnom prípade! 

"Čože?" v sekunde znova držal moju hlavu pevne vo svojich rukách. 

"Nejaké námietky?" blúdil očami po mojej tvári. Zastavil sa na mojich perách. Zapišťala som, keď mi surovo zahryzol do spodnej pery. Päsťami som ho búšila do silných ramien, v hrudi mu zavibrovalo ako sa zasmial. Páčilo sa mu, týrať ma! 

"D-dobre, uvarím ti niečo.." porazenecky som povedala.

Kráčala som k budove a až keď som vošla dnu naštartoval a odišiel. 

Moja práca bola v podstate nudná. Triedila som zmluvy, vybavovala telefonáty a varila kávu. Bol to prvý deň a ja som bola unudená k smrti. 

"Myslím, že to je všetko, dnes to už zabalíme," povedal pán Cain presne o pol tretej a postavil sa. Zaklapol notebook a ja som do kabelky nahádzala svoje veci. 

"Mohla by som sa vás niečo spýtať?" 

"Samozrejme Lacey, len sa pýtajte," usmial sa prívetivo a vyšiel z kacelárie. Nasledovala som ho a v hlave formovala otázku. 

"No, Liam mi povedal, že vás pozná len odvtedy, čo ste mu pomohli dostať ma z... väzenia, ale ja... Ja si myslím, že sa poznáte dlhšie. Nedali by ste mi prácu len tak, na žiadosť muža, ktorého sotva poznáte, no nie?" spýtala som sa potichu a on sa zasmial. 

"Poznám ho už pár rokov, pred troma rokmi, ešte pred tým, ako šiel po druhý krát do tej speváckej súťaže... no... Pán Payne kvôli mne klamal na súde. Istote vám to nepovedal, pretože to je moja súkromná záležitosť," povedal a pousmial sa.

"Klamal na súde...?" spýtala som sa neveriaco. 

"Boli sme ich susedia. S ich rodinou sme mali veľmi dobré vzťahy, no moja manželka... teda, exmanželka mala hŕbu milencov. Všetci boli zhruba v Liamovom veku, čiže im mohla byť matkou. Keď sme sa rozvádzali, požiadal som Liama, aby povedal, že s ňou tiež spával. Nikto s jej milencov totiž proti nej ísť nechcel. Liam bol naozaj presvedčiví, to sa mu musí uznať. Vďaka nemu som tej nevďačnej štetke nemusel dať ani cent. Som mu veľmi zaviazaný a on sa na to už pár krát odvolal. Napočudovanie vždy len v situáciách, kedy ide o vás..." povedal zamyslene a zadíval sa mi do očí, akoby hľadal dôvod, prečo to Liam robí. 

"O mňa?"

Spomínala som na dobu, keď som s Liamom začala. Odolávala som mu, no všetko sa zmenilo, keď mali naši tú nehodu. Ich auto malo haváriu s kamiónom a následne ich auto skončilo v jazere. Potrebovala som pri sebe... niekoho a Liam bol po ruke. Stala som sa jeho hračkou v jeho rukách... 

"No, po smrti vašich rodičov sa postaral o to, aby sa ich peniaze len tak nestratili. Vaši rodičia mali dlhy, no s Liamom sme sa postarali o to, aby sme aspoň niečo zachránili. Nepodarilo sa nám toho však moc, zachránili sme asi dvadsať percent majetku vašich rodičov. Liam sa vtedy veľmi snažil... A teraz ma vyhľadal zase. Ohľadom toho väzenia a následne zamestnania," povedal a sledoval môj prekvapený výraz. 

"Ešte jednu vec, že ste mi to nemali hovoriť...?" pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím a on pomaly prikývol. 

"Nie, naozaj ste to nemala vedieť, ale myslím, že by ste mala..." povedal, čím utvrdil moju teóriu. Prezradil ho už samotný fakt, že raz to bol preňho Liam a raz Pán Payne. 

Prerušilo nás, keď sa otvorili dvere výťahu. Vystúpili sme a pán Cain odbočil doľava, zatiaľ čo ja som vyšla pred budovu. Liam tam už stál, opieral sa o auto a ja osm neverila, že ten chlap s tým nechutným arogantným úsmevom, pred dvoma rokmi vkladal všetko do toho, aby pre mňa získal majetok po rodičoch... 

Ach Payne, čo skrývaš... prebehlo mi hlavou tesne pred tým, ako som sa k nemu vykročila...