Shut up Payne!!! [SK]

38

"Ty a Danielle máte spolu dieťa?!" zhrozene som skríkla, keď mi konečne došli jeho slová. 

"NIE LACEY! Preboha! To si naozaj taká hlúpa?! Bol to iba prí-klad!" zjačal ešte hlasnejšie. Vydýchla som si, takže žiadne baby Payne sa nekoná. 

Pokračoval v neznesiteľnom jačaní o tom aká som hlúpa a na nič. 

"Prepáč!" prekričala som ho naštvane. V momente stíchol. 

Postavila som sa, vyhla som sa jeho očiam. 

"Prepáč.." znova som sa ospravedlnila, tentoraz šeptom. Myslela som to úprimne. Znova som mu vyrobila len ďalšie problémy. Ale keď ja som chcela pomôcť...

"Vážne ma to mrzí.." dvihla som k nemu oči. Stále bol zamračený, ale prikývol na súhlas, že to chápe a že moje ospravedlnenie prijíma. 

"Fajn, tak ja... idem.... do postele.." unavene som si pomasírovala krk. Poviem vám...tráviť noci vo väzení nie je nič relaxačné.

Zaliezla som pod paplón a do očí sa mi pomaly začali hrnúť slzy. Viem, stále mu spôsobujem problémy. Chcela som len pomôcť, bola som taká hlúpa. Všetko to, čo mi povedal. Aká som hlúpa, ako som len na príťaž. Bolelo to.... 

Dvere sa opatrne otvorili, dnu prenikol jasný pás svetla, ktorý však okamžite zmizol. 

"Spíš?" spýtal sa veľmi potichu. 

"Nie..." povedala som. Dnes som nechcela hrať že spím. Akýkoľvek náznak toho, že sa chce so mnou rozprávať bol pozitívny. 

"Vieš že na teba kričím nerád..." povedal a posadil sa konča mojich nôch. Cítila som, ako so mňa sťahuje prikrývku a pomaly som k nemu zdvihla pohľad. 

"Ale dnes si to naozaj prehnala..." pokračoval a natiahol ku mne ruku. Chytila som ho a nechala som ho, aby ma vytiahol do sedu. 

"Naozaj mi je to ľúto. Nemala som..." 

"Naozaj si nemala, ale čo sa stalo, už sa nedá vziať späť. Postaráme sa o to, aby si mala čisté záznamy. Bude to v poriadku, ale... sľúb mi niečo..." povedal neurčito a pozrel mi do očí. Len som prikývla a čakala, čo povie, keď mu pípol mobil. SMS. Zbežne na ňu pozrel a už podľa výrazu som videla, že je to ona. 

"Sľúb, že sa jej už nebudeš pliesť do cesty..." povedal a hypnotizoval ma pohľadom. Prikývla som, no on pokrútil hlavou. 

"Povedz to!" 

"Sľubujem..." vydýchla som a on sa pousmial. 

"Tak vidíš... A teraz... musím ísť," povedal a vstal. 

"Zostaň... prosím..." zaprosila som a chytila som ho za ruku. 

"Lacey, musím," povedal dôrazne, no ja som jeho ruku nepúšťala. 

"Prosím! Kým zaspím... Potom... si rob, čo chceš," povedala som smutne a sledovala jeho oči, ktoré na okamih zmäkli. Pousmial sa, skopol topánky a ľahol si do postele ku mne. 

Jemne som ho pohladila po čele, skĺzla som po lícnej kosti, nose až k priehlbinke nad perou, prešla som po obrysoch pier, pohladila bradu a nakoniec nechala svoju ruku ľahúčko položenú na jeho líci, ktoré pokrývalo mierne strnisko. 

Zase mu zapípal mobil. A zase! A Zase! Tá ženská sa zrejme rozhodla ukameňovať ho správami. 

"Musím ísť..." povedal, asi po desiatom pípnutí, odtisol moju ruku a zmizol skoro okamžite. Ani neviem, kedy zavrel dvere. 

Trhavo, ako zombie, som prešla k oknu, chcela som sa pozrieť, kam pôjde. Nemala som v pláne ísť po ňom, len som ho ešte chcela zahliadnuť. Zastavil pri červenom aute z ktorého vyšla ona. 

To čo som videla mi zase nahnalo slzy do očí. Pobozkala ho a potom pohladila po líci presne tam, kde len pred chvíľkou bola moja ruka. Keď od neho odstúpila, objala nasadli do auta a ja som sa zviezla na kolená. Už pre mňa nemalo význam skrývať plač. 

Vždy som si myslela, že to čo ma zničí, bude Liam a jeho prístup ku mne. No teraz ma zničila ona a jej prístup k nemu. 

Možno sa chová ako sviňa, ale ja viem, že tam niekde hlboko vnútri je schopný niečo cítiť, len zatiaľ neviem čo a nakoľko silné by to mohlo byť.

***

Konečne prišiel. Potichu som čakala v kuchyni a usmievala sa ako blbec. Celý deň som sa na neho tešila. 

Pozorne som počúvala každý jeho pohyb. Zabuchol dvere a nosom hlasno potiahol do pľúc tú vôňu, ktorá sa rozplývala po celom našom byte.

"Lacey?" s neistotou v hlase zvolal. Mala som chuť zasmiať sa, ale priložila som si ruku na ústa a čakala, kedy ma nájde. Zamračila som sa, keď si to zamieril do spálne. Tak fajn Liam, pokus číslo dva.

"Lala?" znova zvolal a jeho kroky sa tentoraz približovali. Zjavil sa v kuchyni ani nie do desiatich sekúnd. 

"Ahoj..." odpichla som sa od kuchynskej linky, o ktorú som sa opierala. 

"Ahoj.." prekvapene na mňa pozrel a potom mu zrak padol na stôl. 

"Chcela som zapáliť aj sviečky, ale žiadne doma nemáme..." hlúpo som sa zasmiala a postavila sa za jeho chrbát. Dovolil, aby som mu zobliekla koženú bundu, ktorá ho chránila pred sychravým počasím. Prehla som bundu cez moju ruku a otočila si ho k sebe. 

"Prosím povedz, že si hladný a že si nejedol von..." zahryzla som si obavami do spodnej pery. 

Nejakú chvíľu na mňa pozeral s neutrálnym výrazom, potom sa usmial a zavrtel hlavou. 

"Som hladný ako vlk..." potichu som sa zaradovala a naznačila som, aby si sadol. Milovala som to prekvapenie v jeho tvári. 

"Neverím, že si navarila.." fascinujúc na mňa pozrel. Otočila som sa k sporáku a len kývla plecami. Uvedomovala som si, že som to mala robiť častejšie. Vkladať menej námahy do hádok a viac do varenia...

"...to ani ja, a pozri ani byt som nepodpálila..." potichu som šepla a ďalej nakladala jedlo na tanier. Podskočila som, keď som zacítila jeho bradu na mojom pleci. 

"Veľmi si to vážim...Lala.." pošepol mi do ucha a potom ma naň pobozkal. Hlasno som zalapala po dychu, Liam mi musel podržať tanier, ktorý som držala v rukách, inak by mi vypadol. 

"Hmmm..." namočil ukazovák do omáčky a hneď si ho aj olizol. Kým som naložila aj môj tanier, obmotal svoje ruky okolo môjho pása a daroval môjmu krku pár bozkov.