Shut up Payne!!! [SK]

24

Aj tak stále nechápem, prečo práve Zoo," povedal keď vystupoval z auta a pozrel sa na mňa. 

"Chcem vidieť tučniaky a žirafu..." pokrčila som plecami a on zastal. 

"Bože Lacey, chováš sa ako päť ročná," prevrátil oči, chytil ma za ruku a ťahal dnu. 

"A ty sa deň čo deň chováš ako sexistické hovädo a nič ti nehovorím. Zmier sa s tým, nakopala som ti v tom biliarde zadok a ty teraz musíš znášať čo si si sám zavinil. Mohol si rovno priznať, že sa bojíš a bolo by..." vyplazila som naňho jazyk a sledovala, ako si ma naštvane premeral. 

"Ja ti to vrátim," povedal a odomkol dvere. 

"Keď sme už pri tom, kedy mi vrátiš kľúče?" 

"Keď budem mať istotu, že neujdeš za tým feťákom," povedal jednoducho a ja som sa nervózne dotkla miesta na krku, kde som po ňom stále mala ranu. 

"Toho sa báť nemusíš, už nikdy..." povedala som a odišla som do kúpeľne. Jediné čo som chcela bolo dostať zo seba zápach toho baru. Fuj! 

"Dúfam, že sa nemieniš namydliť tým kokosovým humusom!" zakričal a ja som smutne pozrela na môj sprchový gél. 

"Dnes nie, ale zajtra hej!" zakričala som provokačne a počula hlboký zúrivý nádych. 

"Povedala si, že to vyhodíš," oznámil mi dôrazne a ja som potláčala smiech. 

"Ale zajtra je deň Lacey môže všetko a Liam nič!" s tými slovami som zavrela dvere kúpeľne a vošla pod sprchu. 

Bola som si istá, že teraz je maximálne vytočený, ale môže si za to sám, keď machruje, že vie hrať biliard.

***

Spokojne som sa usmiala, keď sa zjavil vo dverách s podnosom v rukách a nevrlým výrazom na tvári. Raňajky do postele. To tu už dlho nebolo. 

Dnes, v deň, kedy rozhoduje Lacey, som ho chcela zničiť. Vyšťaviť. Nenechať na ňom suchú jedinú nitku. 

Naučím ho, ako sa má ku mne správať. 

"Tvoje raňajky..." nohou zabuchol dvere. Nadšene som odhrnula prikrývku na kraj postele, položil podnos na stred postele. 

"Hmmmm..." ohromená som na neho pozrela. Na moje prekvapenie si na tom dal záležať. 

"Bol si aj na nákup?" dvihla som šokovane obočie, keď som na tanieri videla jahody. 

"Lacey, stále máš vo zvyku podceňovať ma. Ak som niečo sľúbil, tak to splním.." podal mi hrnček, z ktorého stúpala para. Bože, káva. Skoro som sa rozplakala šťastím. 

"Aby som nezabudol...." nahol sa ku mne. 

"Dobré ráno, láska..." pošepol mi pri ústach a potom mi vtisol dlhý bozk. Musela som hrnček uchytiť aj do druhej ruky, inak by mi vypadol. Ten bozk som mu neprikázala. Čo sa to s ním deje...

"Dáš si?" spýtala som a z podnosu som vzala croissant. Mmm, vanilkový. 

"Sú to tvoje raňajky," povedal a ja som sa usmiala. 

"To že som ti povedala, aby si mi spravil raňajky neznamená, že ty si dať nemáš. No tak, viem, že nie som jediná, kto považuje vanilkové za svoje obľúbené," zamávala som mu ním pred ústami a on si odhryzol. 

"Dobrú chuť," povedala som spokojne a pre zmenu som si odhryzla aj ja. 

"Môže byť?" spýtal sa a ja som pomaly prikývla. Stále som skenovala jeho správanie. 

"Je to úžasné," usmiala som sa a vzala si jednu jahodu. 

"Takže, stále chceš ísť do Zoo?" spýtal sa a zdvihol obočie. 

"Samozrejme," povedala som spokojne a sledovala, ako zvraštil obočie. 

"Pozri, je to tvoj deň, ale si zmierená s tým, že tam bude množstvo fanúšičiek? Budú nás prenasledovať a otravovať a... Nechceš proste radšej zostať tu a robiť iné pekné veci...?" pousmial sa, prevalil sa nado mňa a jemne mi začal bozkávať bruško skryté pod jeho tričkom. 

"Povedala som, že chcem ísť do Zoo! Hanbíš sa za mňa, alebo čo?" spýtala som sa pozrela mu do tváre. Nie, dnes sa nenechám obmäkčiť jeho bozkami!