Shut up Payne!!! [SK]

33

"Som doma!" skríkla som a zabuchla nohou dvere, pretože ruky som mala plné.

Bola som ...nakupovať!!!

Čakala som na Liamovu reakciu, len sa objavil v chodbe. S úsmevom nado mnou pokrútil hlavou.

"Meškám trošku, alebo trošku veľmi?" zazubila som sa a už som sa nevedela dočkať, kedy mu ukážem všetky tie handry, ktoré som kúpila. Skopla som z nôh svoje lodičky a veselo k nemu pobehla.

"Ahoj.." natiahla som sa na špičky a vtisla mu bozk.

"Vykúpila si celý obchod, však..." prstom nazrel do tašiek.

"Nekúpila som nič, čo by som nepotrebovala! Okrem toho, je to moja prvá výplata! .." nadšene som zvýskla.

"Prepáč, ak sa ti zdám nezodpovedná, ale..v nových topánkach sa kráča do práce veselšie...." rýchlo som mu ďalej vysvetľovala, tá eufória, že som si niečo kúpila za svoje peniaze, ma stále neopúšťala.

"Môžem ti dokonca niečo prispieť na nájom tohto bytu.." opatrne som sa na neho usmiala. Zahryzla som si pery, keď sa na mňa zamračil.

"Lacey, ja nechcem TVOJE..." zdôraznil. "...peniaze..." nadýchla som sa na protiargument, jednoducho sa otočil a vrátil sa do obývačky.

"Ja to viem Liam, ja len, urobil si toho pre mňa toľko, myslela som..."

"Čo si si myslela?" vysmievačným spôsobom sa spýtal.

"Myslela si si, že ti budem vďačný?" znova sa zasmial. Tak teraz zo mňa urobil totálnu hlupaňu. Ja som o tom vedela! Vedela som, že má dostatok financií a tie moje sa oproti jeho nedali porovnať.

"Zabudni na to.." zavrtela som sklamane hlavou a chcela odísť do izby.

"Nie, nie Lacey, dokonči svoju...múdru myšlienku..."

"Nedokončím," zavrčala som a odkráčala do spálne, aby som vybalila svoje nové veci.

Vždy som vedela, že mu mám byť za čo vďačná. Že pre mňa urobil viac ako dosť. Ešte aj tú posratú prácu za ktorú som dostala svoju prvú výplatu mal na svedomí on.

Nahnevaná som vybaľovala všetky svoje veci a rovno ich ukladala do skrine. Nechápala som, ako ma dokáže vytočiť jedinou vetou.

"Stále sa hneváš?" spýtal sa a ležérne sa oprel o rám dverí.

"Áno!" odvrkla som a dostala sak poslednej taštičke. Začervenala som sa a otočila som sa mu chrbtom. Jej obsah mal ešte dlho zostať tajomstvom, no ako som očakávala, moje začervenanie neostalo bez povšimnutia.

"Lacey... Čo tam je?" spýtal sa a pomaly sa približoval.

"Nič pre tvoje oči," žmurkla som a dala si ruku s taštičkou za chrbát. Prišiel až tesne ku mne a šikovne mi taštičku vytrhol. Sledovala som, ako sa neveriaco zadíval na nápis do nej a potom pozrel dnu.

"To nemyslíš vážne...!" šepol a ja som sa pousmiala. Vyzeral až neskutočne vzrušene. Jeho pohľad ma prebodával a na perách mu hral nezbedný úsmev.

"Obleč si ju!" podal mi čiernu košieľku, ktorá viac odhaľovala ako zahaľovala a taštičku v ktorej doteraz bola pokrčil.

"Nemyslím si, že by si si to zaslúžil," zasmiala som sa, no on ma pevne chytil za boky.

"Ja si to zaslúžim vždy! Obliecť! Hneď!" povedal chrapľavým hlasom a nahodil prísny pohľad.

"Si nejaký nadržaný!" skonštatovala som so smiechom a on prevrátil oči.

"Ber to tak, že teraz budeš striptíz tancovať ty mne! Dnes bol ťažký deň... Naozaj," povedal a na okamih sa v jeho očiach mihli obavy, no skoro okamžite tu bol zase jeho nadržaný arogantý výraz, ktorý ma aj cez to všetko neskutočne vzrušoval.

"Budem v obývačke," povedal keď odchádzal a medzi dverami mi ešte poslal vzdušný bozk.

"Ach..." šepla som a sledovala tú prekliatu vec v mojich rukách. Teraz som sa z toho už nemohla vyvliecť.

Pomaly som sa začala vyzliekať, aby som si mohla prezliecť tú košieľku a radšej som sa vyhýbala pohľadom do zrkadla. Vedela som, že ak by som sa videla, okamžite by som z toho vycúvala.

Keď som vchádzala do obývačky, z reproduktorov, ktoré boli strategicky rozmiestnené po obývačke sa linula pieseň Dance for you.

Pousmiala som sa nad tým, aké je to príznačné a postavila som sa kúsok pred pohovku, kde sedel Liam.

Pohľadom kĺzal po mojom tele a ja som bola neskutočne nadšená z toho, že odo mňa nemôže odtrhnúť pohľad.

"To proste nejde len tak, aby mu na mne nezáležalo!

Zavlnila som bokmi a rukami si vošla do vlasov. Začala som sa vlniť v rytme hudby a na okamih som bola šťastná, že som v detstve brala hodiny tanca.

Košieľku som začala pomaly sunúť hore a odhaľovala tak stále viac a viac mojej pokožky.

Keď som ju odhodila niekam do rohu miestnosti, natiahol ku mne ruky a pritiahol ma k sebe na pohovku tak, aby som obkročmo kľačala nad ním.

Rukami mi kĺzal po bokoch a do pokožky zarýval nechty. Ach Liam.

"Tak už ma pobozkal," zachrapčal a ruku mi vplietol do vlasov. Pritiahol si moju tvár ešte bližšie a nosom sa otrel o ten môj.