Shut up Payne!!! [SK]

37

"Užijem si svoj deň v posteli. Bez teba. Sama." pošepla som rezignovane. Nemohla som zniesť jeho prítomnosť. Chcela som, aby odišiel. 

Povedala som mu, že ho nenávidím! Prečo to nebral vážne? 

Možno si spomenul na všetky tie momenty, v ktorých som mu opakovala ako veľmi ho milujem. 

Alebo si možno spomenul na moje nespočetné prosby, aby neodchádzal. 

A čo som si pamätala ja? 

Bolesť... 

Žiadne z jeho rečičiek ma už nedokážu postaviť na nohy. Jediné čo by mi pomohlo, bola samota.

Aj napriek tomu, že som mu jasne naznačila, že nestojím o jeho spoločnosť, Liamove dlane putovali až pod lem mojich pyžamových nohavíc. Nespokojne som sa zamrvila a obkolesila jeho zápästia mojimi rukami. 

"Vypadni Liam.." smrteľne vážne som zavrčala a odstrčila preč jeho zápästia. Ako znamenie možno priamo od Boha mu zazvonil telefón.

S povzdychom sa odo mňa odtiahol a natiahol sa po mobil na nočnom stolíku. 

"Čo chceš?" zavrčal do mobilu a rýchlo vyletel z postele. Určite to bola ona! Ešte chvílku som ležala, no zvedavosť ma premohla. Vstala som a pomaly prešla ku dverám, ktoré som potichu pootvorila. 

"Povedal som ti, aby si ma už nekontaktovala. Nerozumieš? Ja viac nemám záujem!" hovoril naštvane a za každým slovom poctivo robil krátke odmlky. 

"Lacey nechaj na pokoji! Ona o tebe nič nevie a pre jej dobro budem rád, ak to tak zostane. Zahadzovať sa s takou fľandrou ako si ty, to by jej chýbalo..." potom stíchol. Asi dve minút počúval, čo mu hovorí. Keď zase prehovoril on, nechápala som, čo sa s ním stalo. 

"Tak dnes o druhej v tej reštaurácií..." povedal milo a ja som zase počula ktory smerujúce k spálni. Čo najtichšie a najrýchlejšie som sa vrátila do postele a tvárila som sa, že som nič nepočula.

Tak ona ho vydierala. Tá.... ženská -ho -vydierala! 

A Liam? Ten proti tomu vôbec nebojoval. Kedykoľvek zavolala, rýchlo sa pozbieral a odišiel. 

Vrrrr! 

Ako mohol byť taký hlúpy a nechať sa takto chytiť do pasce? Veď z Danielle priam sršala aura mrchy. Na to človek nepotreboval veľa inteligencie, aby si to všimol..

***

Najhoršie na tom celom týždni , kedy som pozorovala ako s Liamom tá mrcha manipuluje, bolo asi to, že sa mi strácal priamo pred očami. Nepozrel na mňa, nehovoril so mnou, dokonca prestal aj s tým jeho odporným správaním. 

Ak by mi povedal, čo ho trápi, čím ho Danielle vydiera... mohla by som mu pomôcť! Mohli by sme to zvládnuť spolu! Liam bol však príliš hrdý na to, aby mi to povedal. 

To jeho hrdosť ma donútila počkať, kým zaspí, potichu sa vyplaziť z bytu, 'požičať' si jeho auto a namieriť si to priamo do brlohu tej....ženy. 

Celkom pekne som si naplánovala, čo jej poviem. Najprv skúsim niečo pekné na úvod a ak to nezaberie...tak potom oľutuje svoju existenciu na tomto svete. 

"Ty?" pohŕdavo si ma prehliadla a rýchlo chcela zatvoriť dvere bytu. 

"Chcem sa porozprávať.." zavrčala som a rukou zastavila dvere. Potešilo ma, keď som videla v jej očiach obavy. Tak to má byť, veď som jej to prišla pekne spočítať...

Nečakala som na pozvanie a smelo vošla dnu. Ble. Nemala vkus. To jediné som vyčítala z chodby jej bytu. 

"Vlastne, ja budem hovoriť a ty budeš počúvať..." s rovnakým odporom som si ju prezrela od hlavy až pätám a späť.

"Dáš Liamovi pokoj..." jasne som povedala, aby to pochopila. 

"Ty si taká hlupaňa..." zasmiala sa pobavene.

"Asi sme si nerozumeli..." strčila som ju do ramena, chrbtom narazila do dvier. Naozaj som nevedela, kde sa vo mne berie ten majetnícky pud. Nechcela som jej ublížiť....no dobre, chcela som jej ublížiť, ale zdravý rozum mi to nedovoľoval. 

"Liam-je-môj..." za každým slovom som sa k nej o krok priblížila. Tieto praktiky som pochytila od Jakea. On bol priam majster v zastrašovaní ľudí. 

"Ty si...šibnutá!" s hrôzou na mňa vyštekla.

"Áno som šibnutá a táto šibnutá žena vie, kde bývaš. Takže, buď mi ihneď vyklopíš, s čím Liama vydieraš, alebo budeš potrebovať novú plastiku tváre..."

***

Tak a je to tu... ZASE! 

Sedím vo väzení, sledujem tie mreže a mám chuť si nafackať. 

Ako sa nakoniec ukázalo, nikdy by som sa nemala púšťať do vyhrážania sa iným ženám. Obzvlášť ak sú vyššie, zákernejšie a... majú dlhšie nechty. Prstami som si prešla po veľkom škrabanci na krku. 

Naozaj neviem ako sa jej podarilo odsotiť ma až do kúpeľne a následne ma v nej zamknúť, ale podarilo sa. To už samozrejme bola len krôčik od toho, aby zavolala políciu a... 

A aby som ZASE skončila tu. 

"Čo si tam do riti robila?" ozvalo sa spoza mreží. 

"Ách, pán Vždy dobre naladený ma prišiel pozrieť?" spýtala som sa ironicky a prešla k mrežiam. 

"Prestaň si robiť srandu a povedz mi, načo si tam liezla! Do riti Lacey, nepovedal som ti, že je to moja súkromná vec!" kričal a na čele mu navrela žila. Ups, to som prehnala. 

"Nepľuj na mňa..." pokúsila som sa odľahčiť situáciu, no jeho úsmev sa nedostavil. Bože... Nikdy som si nevšimla tú podobu s buldogom. 

"Fajn, môžete odísť, váš právnik práve vyplnil všetky potrebné papiere," povedal policajt, ktorý práve prišiel a odomkol dvere. 

Liam ma zdrapil za ruku a doslova ma ťahal preč. 

Musela som utekať, aby som mu stačila a on očividne odmietal spomaliť. 

Zastavili sme až pri jeho aute, kde stál aj pán Cain

"Ach Lacey, vy ste nám zase dali..." povedal s úsmevom a potom hodil po Liamovi veľavýznamný pohľad: 

"No jasné... to som predsa celá ja, že," chabo som sa usmiala a odvážila sa pozrieť na Liama, ktorému z očí stále sršali blesky. 

"Áno, áno. Celá ty, sadni si do toho auta!" povedal a postrčil ma k nemu. Poslušne som si sadla a sledovala, ako sa s pánom Cainom ešte o niečom dohadujú. Potom Liam nasadol ku mne do auta a naštartoval. Celý čas pevne zvieral volant a mňa ignoroval. 

Cesta autom bola mučenie, no ešte horšie to bolo doma. Hneď ako sa zavreli dvere, Liam ma sotil na gauč a postavil sa nado mňa. Prísne na mňa hľadel a ja som sa bála, že mi jednu vrazí. 

"Načo si tam liezla? Nežiadal som ťa o nič, len aby si nepchala nos do môjho súkromia!" 

"Liam, tá ženská ťa vydie..." 

"Tebe môže byť kurva jedno, čo mi tá ženská robí. Či by ma bežne po nociach fajčila, alebo to bola matka môjho decka alebo... Čokoľvek! Je to moja vec! Ty máš len držať hubu. Rozumieš? Už nikdy! Nikdy! Sa nestaraj do mojich vecí! Rozumieš?" 

"Liam ja som len chcela..." 

"Si narušená? a som chcel jednoduchú odpoveď! Áno rozumiem! Ďalšie reči ma už proste nezaujímajú! Neželám si, aby si riešila čokoľvek, čo nie je tvoja starosť!" kričal a rozhadzoval pri tom rukami. Podvedome som sa prikrčila a modlila sa, aby už prestal. Takéhoto nahnevaného som ho naozaj ešte nikdy nevidela.