Shut up Payne!!! [SK]

20

"Liam, ja svoje nočné mory..." zdôraznila som. "..neviem ovplyvniť. Ak som niečo kričala, tak to pre to, že .."

"Neprekrúcaj moje slová Lacey! Nekričala si 'niečo'. Kričala si jeho meno!" zavrčal pomedzi zuby, schmatol ma za ruku. 

"Ja neviem!" skríkla som. "...prečo som kričala Jackovo meno..." pozrela som do jeho očí. 

"No jasné. Rozplakať sa. To jediné vieš.." zavrčal a odstrčil od seba moju ruku. A boli sme presne na začiatku. 

"Neviem prečo s tebou mrhám svoj vzácny čas..." povedal mi blízko tváre, pozerala som do zeme. Vložil do svojich slov toľko nenávisti. Prikrčila som sa, keď prudko za sebou zabuchol vchodové dvere.

Stála som v prostriedku kuchyne a nevedela, čo robiť. Včera to vyzeralo tak nádejne a teraz? Teraz je všetko zničené. Zase je nepríjemný a najhoršie je, že ja ani tak presne neviem čo som spravila. 

Potrebovala som zistiť, čo som o Jackovi hovorila, no to som nemohla, keďže jediný, kto to vedel bol Liam, ktorý práve nazúrene odišiel. 

"On sa vráti...!" povedala som potichu pre seba, potrebovala som sa počuť vysloviť to skôr, ako som sa obliekla a vyrazila do práce. Ešte som síce nevedela, ako sa dostanem späť domov, keďže niekto mi veľmi ochotne moje kľúče stále nevrátil, ale najbližších osem hodín to riešiť nemusím. 

"Dobré ráno.." usmiala som sa, keď som vošla do kancelárie. Pán Christopher už niečo robil na notebooku a na mojom stole bolo niekoľko zmlúv a papierov, ktoré bolo treba založiť. 

"Dnes sa budeme musieť zdržať trošku dlhšie, aspoň do piatej. O štvrtej príde jeden veľmi dôležitý klient... Snáď vám to nevadí," povedal a ja som pokrútila hlavou. 

"Nie, je to v poriadku," pousmiala som sa a začala pracovať. Potrebovala som zamestnať svoju myseľ, keď mi zazvonil mobil. Payne! Zrušila som to. Nie, teraz nemám náladu hovoriť s ním. 

"Pokojne si to vybavte," usmial sa pán Christopher, no ja som len pokrútila hlavou. 

"To je v poriadku. Nič dôležité," usmiala som sa a svoj mobil prepla na vibrácie.

"Právnická kancelária Christophera Caina..." dvihla som pevnú linku, ktorá zvonila na mojom stole.

"Prečo mi nedvíhaš..." ozvalo sa mrzuto. Trocha mi trvalo priradiť tento hlas k tvári, ale potom mi došlo, že je to môj, vždy pozitívne naladený, priateľ. 

"Som v práci, nemôžem si vybavovať súkromne hovory..." otočila som sa chrbtom k šéfovej kancelárii a pošepla som. 

"Si v práci?" neveriacky sa spýtal. Pretočila som očami, ta snáď nemyslí vážne.

"Áno Liam!" prudko som odsekla, no stále si dávala pozor na hlasitosť. Viete, v kancelárii bolo pomerné ticho, ozývalo sa v nej iba tikot hodín. 

"Chceš k telefónu pána Christophera ako dôkaz, že ti neklamem?" nepríjemne som zavrčala. Už čušal. 

"Dnes tu dokonca budem musieť ostať dlhšie. Prídeš po mňa, alebo mám sa dostať domov svojpomocne?"

"Samozrejme, že prídem..."odvrkol a položil. 

"To je fajn, že som ti ani nepovedala o koľko dlhšie tu musím byť..." šepla som si pre seba a vrátila sa k svojej práci. 

"Smiem sa spýtať, ako sa má Liam?" spýtal sa ma pán Christopher. Vedela som, že sa nepýta na to, ako sa vyspal, ale skôr na problém, ktorý mi nedávno objasnil. 

"Stále rovnako podráždený... Niekedy mám strach, že na ten jeho problém nebudem stačiť..." 

"Nesmiete sa vzdávať. Liam je dobrý muž, len som ho pokazil. Viem, vtedy som reagoval prehnane, teraz by som to veľmi rád vzal späť a ani jednu poznámku o tom, aké sú ženy by som mu nepovedal. Mrzí ma keď vidím, čo som spôsobil obzvlášť teraz, keď mám svoju manželku a vidím, že nie všetky ženy sú zlé..." povedal a nervózne si poškriabal čelo. 

"Pokúsim sa nevzdať to s ním," vydýchla som potichu a preložila pár zmlúv z jednej kôpky na druhú. 

"Dobre, o pár minút je tu môj dôležitý klient, takže... čo keby ste mi ešte rýchlo uvarili kávu..." usmial sa a ja som s prikývnutí prešla ku kávovaru. 

"Dúfam, že vás nezdržím až príliš..." povedal mi a ja som mykla plecami. 

"To nevadí, ak ma je tu potreba, budem tu..." odvetila som s úsmevom a začala pracovať na príprave kávy