Shut up Payne!!! [SK]

47

"Bolo to také živé a také..." gestikulujúc hľadal vhodné slová.

"Prestaň!" hodila som do neho vankúš. Vážne som to teraz nechcela počúvať. 

"Keď si predstavím ako berieš do ú..." stále nesklapol, tak som ho umlčala ďalším vankúšom. Hodila som sa späť do postele a celá sa schovala pod prikrývku. Tak trochu som sa hanbila a okrem toho, stále ma bolela hlava. Ranné ostré svetlo prenikajúce do našej izby mi veľmi nepomohlo. Pocítila som jemný pohyb na posteli, ten nedá pokoj.

"A ja som strácal nervy zakaždým, keď si pila. Ak by som vedel, tak...." 

"Jaj!" zvyskla som, keď ma štipol do zadku. Čomu vďačím jeho hravej nálade? Oh, to musí mať na svedomí moje včerajšie... ehm. 

"Teraz sa daj dokopy, čakajú nás raňajky s mojimi rodičmi..." prikrývka bola zrazu fuč, nadýchla som sa sviežejšieho vzduchu.

"Ak si myslíš, že sa po včerajšku ešte niekedy ukážem pred tvojou mamou, veľmi sa mýliš. Už sa naozaj nemusíme snažiť, aby zabudla na našu svadbu, teraz bude dokonca proti..." nacuchala som vankúš a pohodlnejšie si ľahla. 

"Vstávaj Lacey, nebudem to opakovať dvakrát..." ignoroval moju predošlú poznámku a ďalej sa obliekal. 

"Nie..." zamumlala som. 

"Chceš ísť takto, fajn, ja s tým problém nemám.." kývol plecami a ponáhľal sa k posteli. 

***

"Dobré rá-no.." pípla som a sadla si na stoličku, ktorú mi štuchnutím do chrbta určil Liam. No áno, donútil ma vstať z postele a prísť na raňajky. 

"Dobré Lacey, ako si sa vyspala?" spýtal sa Liamov otec. Liam vyprskol čaj, ktorý si usrkával, vedela som veľmi dobre, na čo si práve spomenul. 

"Dobre, ďakujem..." stále som pozerala na svoje ruky, takže som netušila ako sa tvári Liamova mama. 

"Čo vám prinesiem?" spýtal sa ma čašník a môj žalúdok odpovedal za mňa.

"Len silnú čiernu kávu, ďakujem." nesmelo som sa usmiala. Naozaj mi nebolo najlešpie. Myklo to so mnou, keď som na svojej ruke pocítila teplý dotyk. 

"Dúfam, že ti je už lepšie..." vrúcne sa na mňa usmiala Karen.

"Liam nám povedal, že tá hádka bola vlastne jeho vina. Sľúbil, že už ti nikdy neublíži a že si ťa bude vážiť..." prísne pozrela na svojho syna.

Wtf?

Skoro ako manželský sľub.

"Ak by tomu tak nebolo, povedz mi to a ja svojho syna prehnem cez koleno a dám mu pár na zadok ako keď bol malý..." nálada sa náhle zmenila a všetci sme sa zasmiali. 

Vďačne som pozrela na Liama, znova ma zachránil. "Naozaj sa na mňa nehneváte?" pobehla som za Karen, keď sme vychádzali z hotelovej reštaurácie.

"Žartuješ? Bola som naštvaná len pre to, že si ma nezavolala so sebou. Mohli sme sa opiť spolu.." mrkla na mňa a ja som nemala pocit, že hovorím s mamou svojho frajera, ale so svojou najlepšou kamarátkou. 

"Môžem sa vás na niečo opýtať?" obzrela som sa, Liam sa rozprával so svojim otcom dostatočne ďaleko od nás. 

"Len do toho Lacey.." posmelila ma.

"Ja-a, chcela by som vedieť niečo viac o Danielle..."

"Danielle?" spýtala sa prekvapene Karen a ja som pomaly prikývla. Karen zopakovala môj pohyb, keď sa obzrela dozadu, aby videla kde je jej syn a potom si povzdychla. 

"Danielle bola jeho prvá veľká láska... Prvý vážny vzťah. Myslím, že ju naozaj veľmi ľúbil. Ale ku koncu... už to bolo veľmi zvláštne. Až príliš ho ovládala... až príliš sa zaujímal o to, čo by si asi myslela Danielle keby niečo spravil. A potom... potom sa zrazu rozišli. A Liam si začal užívať svoju slobodu. Najprv som do Danielle vkladala veľké nádeje. Môj syn... je veľmi náladový. A ona bola jedna z pár osôb, čo to vedeli zniesť. Dokonca to brala s humorom. Ale Liam nakoniec nebol šťastný... v konečnom dôsledku som rada, že sa to skončilo. A že Liam našiel teba. Je to zvláštne... Liam sa často chová ako... Idiot, čo si budeme klamať? Ale na teba proste nedá dopustiť..." pousmiala sa a ja som prekvapene zažmurkala. 

"Ako že na mňa nedá dopustiť?" spýtala som sa nechápavo a pokrútila hlavou. 

"Ja viem že vzťah s mojím synom nie je perfektný..." 

"Karen ja..." 

"Nie! Ja neviem, čo medzi vami je, ale viem, že to s ním máš... viac ako ťažké. Myslíš si, že nevidím svojho syna v novinách s inými dievčatami? A ty si stále s ním. Nerozumiem tomu, no som za to vďačná... Skús to... skús to s ním vydržať. Ja viem, že ak to nevzdáš, podarí sa ti ho... skrotiť," povedala, keď sme zastavili pri výťahu. Len som na ňu pozerala a nebola schopná slova... 

"O čom hovoríte?" spýtal sa Liam, keď prišli k nám a zvedavo si nás premeral.

"My?" obe sme v ten istý moment natiahli. Fakt nenápadné...

"Áno, vy dve. Je tu okrem vás ešte niekto?" podvihol obočie. 

"Ženské veci Liam, určite by si to nechcel počuť..." elegantným spôsobom odbila svojho syna, mne venovala mrknutie a vošla do výťahu. 

"Počkaj..." zastavila ma jeho ruka, keď som chcela tiež nastúpiť. Tak som ten výťah zmeškala, dvere sa zatvorili. 

"Čo sa deje?" otočila som sa k nemu. 

"Keďže zajtra ráno odchádzaš..." chytil mi aj druhú ruku a preplietol nám prsty. Uh, áno, odchádzam. 

"...chcel som ísť von, prejsť sa, netrčať stále iba v tomto hoteli..." znudene sa poobhliadol. Akoby som mohla nesúhlasiť?

"Prechádzka by bola super..." nadšene som si zahryzla do pery. 

"Tak fajn, idem sa prezliecť do niečoho pohodlnejšieho, ideš tiež?" prstom privolal výťah.

"Nie, ja som v pohode.." prehliadla som si svoje oblečenie. Možno že bolo von chladnejšie, no mne na tom nezáležalo pokiaľ svietilo slnko na jasnej oblohe. 

"Počkám ťa tu dole..." vtisla som mu bozk, skôr než nastúpil.

"Budem sa ponáhľať..." usmial sa na mňa a dvere sa za ním zatvorili. Sledovala som ako výťah stúpa na prvé, druhé, tretie poschodie... ako inak som si mala krátiť chvíľku? 

Dvere vedľajšieho výťahu cinkli, obzrela som sa. 

"Ale, ale, ale..." provokačným krokom vystúpila, už som nemohla predstierať, že ju nevidím. 

"Ty si ešte tu?" postavila sa predo mňa, prehodila si cez plece tú vyžehlenú hrivu.

Mlč Lacey, mlč.

"Myslela som si, že máš trocha hrdosti. Ako to vôbec môžeš vydržať? Verejne ťa Liam ponižuje, stretáva sa so mnou..." falošne sa zasmiala, silno som zaťala päste. 

"...a tie kurvy minule..." ľútostne zavrtela hlavou. 

"To si taká hlúpa?" bodavým prstom ma strkla do pleca. Chcela ma len vyprovokovať. A ako vždy by sa Liam objavil v tej chvíli, kedy by som ju fackovala a znova by som bola za tú najhoršiu práve ja. 

"Nech je to akokoľvek, vždy budem ja tá prvá a jediná..." usmiala som sa a zamávala jej pred nosom ľavou rukou, na ktorej som mala prsteň. 

"Takže naozaj neviem, ktore je tu tá sprostá vtierka..." rozlúčila som sa s ňou americkým úsmevom a rozhodla sa počkať Liama pri recepcii. Zastavilo ma silné zaťahanie za vlasy. Zatackala som sa a stratila rovnováhu.