Shut up Payne!!! [SK]

22

"Ja, myslím, že by sme mali ísť..." povedala som a otočili sa ku mne dva páry prekvapených očí. Pani Cainová si nič nevšimla, no Liam ani pán Cain neverili, že sa odtiaľto chcem dobrovoľne dostať.

"Ale Lacey, noc je ešte mladá a..."

"Ja viem Pán Cain a ďakujem za skvelú večeru, ale naozaj by sme mali ísť. Je dosť hodín. O tomto čase by každý mal žiť svoj súkromný život len v kruhu najbližších," povedala som a Liam okamžite vstal.

"Lacey má pravdu, naozaj vďaka za večeru... Chris, Scar..." na oboch sa usmial a pani Cainovú pobozkal na obe líca.

"Tak dobre, rád som s vami strávil nejaký čas mimo práce," usmial sa pán Cain a podal mi ruku. Potriasla som s ňou a všetci sme sa spolu vydali ku dverám.

"Teším sa na pondelok Lacey, užite si víkend a keby niečo, som tu pre vás na telefóne," naposledy sa na nás usmial než sme s Liamom vyrazili k jeho autu.

"Nič v zlom, mám toho chlapa rád, ale niekedy ma vie vážne vytočiť," povedal Liam, len čo naštartoval a ja som prevrátila oči.

"A čo ťa naštvalo? Že bol k svojej žene milý a pozorný a že sa zaujímal o jej city?" spýtala som sa ironicky a Liam sa zhlboka nadýchol.

"Nuž, presne to!" povedal nepríjemne a ja som sa musela zasmiať. Na jednu stranu mi to prišlo vtipné, na druhú stranu som si uvedomovala, že presne toto štvalo aj mňa, ale určite z iných dôvodov ako Liama.

"Tadiaľto sa nejde domov..." podotkla som, keď odbočil na úplne iný smer.

"Ja viem!"

"A?"

"A čo? Proste ešte nepôjdeme domov. Potrebujem panáka," vyštekol a odbočil do nejakej postrannej uličky.

"Kde to sme," spýtala som sa, no neodpovedal, len vystúpil z auta. Poslušne som pricupkala k nemu. Stál pred vchodom do pochybne vyzerajúceho baru. Veľký, napoly zničený neónový nápis a okolo kopa odpadkov. Žiadna sláva.

Vošli sme dnu, kde to bolo snáď ešte horšie. Neskutočný smrad cigariet,alkoholu a zvratkov v niekoľko rokov nevetranom priestore. Fuj!

Liam prešiel k baru a ukázal na barmane zdvihnutým prstom. Zrejme ho tu už poznali, pretože mal skoro okamžite v ruke pohár so zlatavo-hnedou tekutinou a ťahal ma hlbšie do baru.

Vyšiel po troch schodkoch vedúcich na vyvýšenú plochu a posadil sa k malému stolu. Konečne som sa mohla obzrieť okolo seba. Skoro všetko bolo v čiernej farbe až na dva biliardové stoly z tmavého dreva potiahnuté zašednutou zelenou látkou. Zrejme som na ne hľadela dlhšie ako bolo vhodné, lebo Liam sa obzrel, kam tak pozerám.

"Nehovor mi, že to vieš hrať..." povedal neveriaco a ja som sa k nemu konečne otočila.

"Samozrejme," prikývla som a sledovala, ako sa pohŕdavo zasmial.

"To určite... Ešte som nevidel ženskú, ktorej by to šlo," povedal a ja som prudko vstala.

"Stavme sa!" povedala som nahnevaná jeho pohŕdavým tónom.

"A o čo?" spýtal sa s prižmúrenými očami a kráčal po mne. Zastavila som sa pri stojane a vytiahla z neho jedno tágo.

"Ak vyhrám, bude celý jeden deň podľa mňa. Budeme robiť čo budem chcieť a ako budem chcieť...a ak vy hráš ty tak... prestanem spávať v tvojich tričkách..." povedala som a videla, ako nad tým uvažuje. Premeriaval si ma pohľadom a odhadoval, či to naozaj môžem vedieť hrať.

"Bojíš sa?" spýtala som sa posmešne, čo ho naštartovalo. V momente mal v ruke tágo a škeril sa na mňa.

"Dáma prvá..." povedal výsmešne a rukou ukázal na stôl..

***

"Ooooou..." hŕstka ľudí ľutujúco zaúpela, keď sa môj drahý Liamko znova netrafil. Celé barové osadenstvo bolo zhromaždené okolo nášho biliardového stola.

"Tak fajn.." kopla som do seba ďalšieho panáka a vlasy si založila za uši.

"Ideš Lacey!" niekto z divákov mi zafandil, usmiala som sa. Toto vyhrám. Drvivá väčšina fandila mne. Liam... im bol nesympatický. Ako aj inak, tváril sa ako boh pomsty, pretože neznášal situácie, keď prehrával. Prešla som bokom priestor medzi stolom a Liamom, obtrela som sa mu provokačne zadkom o rozkrok. Potichu zahrešil, zaškerila som sa.

"Ten, kto to prehrá, vás všetkých pozýva na panáka..!!!" žmurkla som na Liama, ten sa bude z prehry dlho zbierať. Aj po psychickej aj po finančnej stránke. Všetci boli samozrejme mojim návrhom nadšení a fandili mi ešte viac.