Shut up Payne!!! [SK]

4

"Nechce sa mi spať a ani sa ti spovedať..." odvrátila som zrak, aby som na neho nemusela pozerať. Ráno aj tak vedľa seba nájdem prázdno. Nikdy nepovedal ako dlho sa zdrží, ak bol ráno preč, vedela som, že už sa nevráti. Tento krát to urobím inak. Odíde odo mňa ako chlap, pozrie sa mi do očí. Nebude to mať také ľahké ako keď sa vyparí, kým ešte spím. 

"Takže, čo ideme robiť?" videla som v tom narážku na sex, ale tváril sa vážne.

"V prvom rade nie je žiadne my, je mi fuk, čo ideš robiť ty. A zlez zo mňa, nemôžem dýchať..." zamračila som sa a zhodila ho zo seba. Prekvapene dvihol obočie, nie je totiž zvyknutý, že opúšťam posteľ, v ktorej je aj on.

"Ako nutella Payne, si ako nutella...." pripomenula som mu počas kráčania do kuchyne.

"Lacey! Poď si ľahnúť!"

"Dáš si aj ty nutellu, miláčik?" Nahodila som sladký hláskom a počula, ako zase dupoce smerom ku mne. 

"Lacey! Posteľ! Hneď!"

"Chceš zase zmiznúť?" spýtala som sa na rovinu a natrela si na pery trošlu nutelly. 

"Chcem aby si sa vyspala!" povedal zúfalo a zamračil sa. Len v boxerkách vyzeral vážne sexi, ale odolávala som. 

"To je od teba naozaj pekné..." usmiala som sa a vlepila som mu nutellový bozk na líce. Potom som prešla do ovývačky, kde som si sadla na gauč, vyložila nohy na stôl a s úsmevom si pustila telku. 

Liam sa postavil medzi dvere. Na líci mal nutellu a neveriaco na mňa hľadel. 

"Čo sa s tebou počas môjho turné porobilo?"

"Hmmm..." predstierane som premýšľala s lyžicou v ústach. 

"Otvorila som oči..." začala som to vyratúvať na prstoch.

"Dospela som."

"Uvedomila si, že som pre teba až príliš dobrá!" zachichotala som sa. Rozšíril svoje oči, asi si myslel, že zle počuje. Už som mu viac nevenovala pozornosť, pozerala som priamo na telku. 

"Lala.." pošepol a sadol si ku mne ako ranený pes. Len som nad ním zavrtela hlavou. Nevezmem ho na milosť! NIE!

"Toto je dobrý film... Buď ticho..." capla som ho po ruke a ignorovala ho, keď si oprel hlavu o moje rameno. 

"Prosím!" šepol a konečne ma prinútil, aby som naňho pozrela. 

"O čo prosíš?"

"Aby si prestala..." šepol a zase sa zatváril ublížene. Bože... Ako len som ho milovala a zároveň neznášala ako ma ničí!

"S čím?" Ďalej som sa hrala na drsnú...

"S týmto. Chcem svoju starú Lacey."

"Vieš kedy sa vráti stará Lacey? Keď konečne poprieš, že som len štetka..." S tými slovami som ho nechala sedieť na gauči a stratila sa niekde v byte...

"Nie si štetka!" skoro okamžite vykríkol. Nie, nie, musí sa posnažiť a povedať to lepšie. 

"Lacey, do pekla!" už ho to asi prestávalo baviť. Jeho správanie ma prestalo baviť hneď v prvé ráno. A koho to zaujímalo? Znova som si balila svoj kufor, tentoraz pokojnejšie, vyrovnanejšie ... s úsmevom na tvári. 

"Nie Lacey..." chytil mi ruku a zavrtel smutne hlavou. Usmiala som sa.

"Ďakujem Ti za všetko..." prehrabla som sa mu vo vlasoch. 

"Nebyť teba a celej tejto chyby.." trpko som sa zasmiala. 

"Neuvedomila by som si, že aj ja za niečo stojím. Nevážila by som si samú seba...." usmiala som sa sama pre seba. 

"Je to paradox..." potiahla som zipsom.

"Ale tentoraz budem ja tá, ktorá odchádza..."

"Nemusíš ísť... Prosím..." Vydýchol a zavrel oči. Pevne uchopil moju dlaň a priložil si ju na líce. Zavrel oči a nadýchol sa. A znova... A znova. 

"Nechoď..." zašepkal a druhou rukou ma za pás pritiahol bližšie. 

"Bude to tak lepšie..."

"Necháš ma tu samého?" Pozrel na mňa spod svojich dlhých mihalníc a moje oči sa zaplnili slzami. 

"Asi budem musieť... Štetky prichádzajú a odchádzajú!"

"Nie, nie, nehovor tak.." priložil si svoje čelo k môjmu. 

"Ak odídeš, idem s tebou." pokúsil sa ma pobozkať, aby som ho veľmi neurazila, jemným pohybom som sa vyhla jeho perám. Pre istotu...

"Lacey, nerob mi to prosím..." zranene sa mu jeho hlas zlomil. 

"Veď ja neumieram..." povzbudivo som sa usmiala.

"Môžeme popracovať na našom priateľstve. Môžeme sa vidieť, ak budeš v meste. Káva je super..." nesúhlasne zavrtel hlavou. Robil mi to maximálne ťažké. 

"Ja nechcem skurvenú kávu..." povzdychla som, no nemala som viac čo k tomu dodať.

Stáli sme oproti sebe až veľmi blízko a obaja zhlboka dýchali. Hľadela som naňho spod mihalnic a pokúšala sa zachovať si chladnú hlavu. Myslela som na noci, čo som preplakala, keď po sexe odišiel. Snažila som sa nemyslieť na tie dni, kedy mi s ním bolo nádherne. 

"Neodchádzaj z môjho života. Prosím..."

"Vždy prosíš ako idiot a aj tak na vždy sklameš. Má to význam?"

"Má význam presviedčať ťa? Vyznie to ako totálne sračky, ak poviem, že sa zmením. Mysľou si už dávno na ceste odtiaľto..." trpko sa usmial. Uvedomil si to. Preto ten úsmev. NO v jeho úsmeve bolo aj presvedčenie, že ma nevidí poslednýkrát. 

"Som taký hlupák..." vtisol mi bozk do vlasov a silno ma objal. Môj hlupáčik.... 

"Už vážne musím..." opustila som jeho náručie, slabo prikývol. 

"Dávaj si na seba pozor..." zakričal na mňa, keď som kráčala ku výťahu.

"Ty tiež..." otočila som sa a usmiala sa na neho.