Shut up Payne!!! [SK]

63

Len čo sme sa vymotali z letiska v Anglicku, šťastne som sa usmiala, keď som na parkovisku uvidela starkého pri jeho starom červenom aute. Zamávala som mu a sledovala, ako k nám vykročil rýchlejším krokom. Vzhľadom k jeho veku bol ešte celkom čulý. 
"Ahoj Lacey," šťastie sa usmial, keď ma zovrel v náručí a ja som mu objatie samozrejme opätovala. On a starká boli jediná rodina, ktorá mi zostala. Ockovi rodičia zomreli už dávno, chvíľku po mojom narodení babička, dva roky po nej dedko a moji rodiči... nuž, sú to zhruba tri roky, čo sa stala tá prekliata autonehoda. 
"Tak rád ťa vidím zlatko. Vyzeráš stále krajšie a krajšie," povedal starký a obzrel si ma. Usmiala som sa ako najviac to šlo. Chýbal mi. 
"Aj ty sa držíš," povedala som a on sa zasmial. 
"Ale no tak zlatko, ja už patrím len do šrotu," mávol rukou a potom sa otočil smerom k Liamovi. 
"Ach, aj ty si teda prišiel?" spýtal sa dedko nevrlo a potom sa na päte otočil, aby vykročil k svojmu autu. 
"Nemá ma rád," šepol mi Liam do ucha a ja som sa uškrnula. 
"Ja viem." 
"A navyše zase musíme ísť tým starým črepom. Kde mám záruku, že sa to cestou nerozpadne?" spýtal sa zase Liam a ja som ho šťuchla do boku. 
"Buď milý!" zavrčala som a zastavila som sa pri aute. 
"To auto je hodné desiatich takých, ako si ty," zavrčal starký smerom k Liamovi a otvoril mi dvere. Iba som sa pousmiala a vkĺzla na zadné sedadlo. Liam vzal naše kufre a dal ich do úložného priestoru auta, zatiaľ čo ho starký podráždene sledoval. 
Keď Liam naložil naše kufre, prešiel k autu, obišiel starkého a chcel si nastúpiť dozadu ku mne, no starký mi tresol dverami rovno pred nosom. Čudovala som sa, že mu ho nimi neprivrel. 
"Kam si myslíš, že ideš? V žiadnom prípade nebudeš sedieť s mojou vnučkou vzadu. Ty... si sadneš dopredu. Chcem ťa mať stále na očiach," oznámil mu starký a naznačil, aby obišiel auto a sadol si tam, kam mu prikázal. Liam prevrátil oči a s nevrlým výrazom za stáleho mumlania, isto nejakých nadávok sa vydal obísť auto. Vyzeral naozaj podráždene. Nemal rád, ak veci neboli po jeho.

"Babka ti upiekla tvoj obľúbený koláč Lacey.." starký sa na mňa pozrel v spätnom zrkadle.
"Jablkový???..." sama som mohla vedieť, že sa mi oči rozžiarili.
Ako malá som sa ním zakaždým napchávala. Potom prišla babka a zásterou mi utrela ústa od práškového cukru. 
"Tak veľmi sa na ňu teším..." zazubila som sa. Šťastne som si povzdychla a sledovala z okna ulice, ktoré som nevidela tak dlho. 
"Aj ona na teba. Všetci sme predpokladali, že prídeš..sama.." trpko zamumlal. Videla som ako daroval Liamovi jeden znechutený bočný pohľad. 
"Starký!" pokarhala som ho. Chytila som sa sedadla pred sebou a svoju bradu položila na starkého plece. 
"Buď k Liamovi milý. Prosím. Pre mňa?" vtisla som mu jeden bozk na líce a znova si sadla na svoje miesto. Viem, že pre mňa by môj starký urobil čokoľvek. 
"Takže...Liam.." starký si odkašľal a v hlave formuloval svoju vetu do najmilšej podoby, akej je schopný.
"Ešte stále sa živíš...tým...tým.." rukou mu naznačoval, aby mu pomohol nájsť slovo, na ktoré myslí.
"Spievaním? Áno, pane. A darí sa nám.." nezabudol Liam dodať. Sledovala som ich opatrnú konverzáciu, zatiaľ si viedli dobre. 
"Pre mňa, slušné zamestnanie znamená robiť niečo zmysluplné.." zahundral si dedko. 
Starkýý....
"Nemôže byť každý niekoľkokrát vyznamenaný vojak ako vy pane.." trpko mu to Liam vrátil.
Fajn, možno mlčanie bolo lepšie. 
"Ak by som videl aspoň snahu, že sa o moju vnučku chceš postarať ako chlap, tak.."
"UŽ SME TU!" nadšene som skríkla a vyskočila z auta. 
"Starká!" zvyskla som a rozutekala sa priamo k nej.

Šťastne som ju vyobjímala a vybozkávala na obe líca. Milovala som jej objatia. 
"Dobrý deň," usmial sa Liam, ktorý zastavil blízo nás a starká k nemu otočila pozornosť. 
"Ahoj Liam. Prečo tak formálne? Vyzeráš fantasticky chlapče. Posiluješ?" spýtala sa ho a ponáhľala sa ho objať. Liam ju na okamih zovrel v náručí a pousmial sa. 
"Tak fajn. Mali by ste sa ísť vybaliť. Nachystala som vám... izby," pri poslednom slove strelila pohľad po starkom, ktorý si spokojne prikývol pri množnom čísle. 
Pozrela som sa na Liama a perami naznačila, že ma to mrzí. Iba nenápadne pokrútil hlavou a zase sa vybral k autu, aby vytiahol naše kufre. 
Každý vzal od jednej ruky a vybral sa spolu so starkou do domu, aby mu ukázala, kde máme izby. 
"Čo tu tak stojíš Lacey? Veď poď aj ty dnu," vyrušil ma starký z môjho nezduchého pozerania na dvere, za ktorými zmizol Liam so starkou. Iba som prikývla a vybrala sa tiež do domu. Skopla som topánky a vybehla som po schodoch hore k izbám. 
"... a tu bude Lacey," zachytila som iba poslednú čas starkinej vety. Vyšla z jednej izby a prešla okolo mňa. 
"Ohrejem vám obed zlatíčko. Potom príďte dole, dobre?" usmiala sa na mňa a vybrala sa po schodoch dole. Vošla som do izby v ktorej sa práve Liam nachádzal a usmiala som sa, keď som videla, ako položil môj kufor na posteľ a prešiel k oknu. 
"Toto je moja izba. Nemal by si tu byť," uškrnula som sa a prešla som k nemu. Obmotala som mu ruky okolo krku a nechala ho, aby ma objal okolo bokov. 
"Toto bude mučenie," zaskučal a sklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. Bozk som mu opätovala a spokojne som si povzdychla. 
"Pokiaľ viem, toto je Laceyina izba!" ozval sa odo dverí podráždený hlas môjho starkého. S Liamom sme od seba skoro okamžite odskočili a pozerali po sebe s previnilými výrazmi.