Shut up Payne!!! [SK]

42

"Ty to vôbec nechápeš... Lacey, to je..." 

"Drž do riti hubu!" pokračovala som v kričaní a tento krát po ňom letel lak na vlasy. Zase sa šikovne uhol a spravil pár krokov smerom ku mne. 

"Musíš si ma vypočuť," povedal, keď sa konečne dostal ku mne a chytil mi zápästie ruky ,v ktorej som držala kulmu na vlasy a mienila ju po ňom hodiť. 

"Nemám dôvod! Ale určite si nájdeš nejakú štetku, ktorá si ťa rada vypočuje!" odvrkla som a on si povzdychol. Pevne chytil moje zápästia, skrútil ich a súril ma na postel. Vyliezol nado mňa, moje ruky mi pridržal nad hlavou a v podstate na mne ležal celou svojou váhou. 

"No tak... Lala... pokoj..." šepol a pozrel mi do očí. Vzdorovito som pokrútila hlavou a chcela som sa pohnúť, no bol príliš ťažký. 

"Ja... ja takto nedokážem existovať Liam! To... to proste... nejde. Ty a ja... To je... Do šľaka!" pokrútila som hlavou, pretože ma v očiach začali páliť slzy. Lenže toto neboli slzy smútku, alebo sklamania... Nie, plakala som len preto, že ma zahnal do úzkych a ja som bola neskutočne nahnevaná. 

"Neplač Lacey..." pokrútil hlavou a sklonil sa ku mne, zrejme ma chcel pobozkať a tak som otočila hlavou na bok. 

"Som v posteli taká zlá, že to musíš hľadať inde?" spýtala som sa a on prekvapene zažmurkal. "Alebo som proste len chudera, ktorej sa nevieš zbaviť bez toho, aby si mal zlé svedomie?" 

"Takže takto sa vidíš?" spýtal sa a prešiel do šepotu. V jeho hlase bolo niečo... zvláštne... niečo, čo ma prinútilo uvoľniť sa a pozrieť sa mu do očí. 

"Neviem, ako sa vidím ja... Ale viem, ako sa správaš ty a toto... To čo si spravil... ZASE!... ma len utvrdzuje v tom, že je so mnou niečo zlé, keď nevieš vydržať len so mnou..." povedala som a poctivo som volila každé slovo. 

"Tak to nie je ale... Ach Lacey, je to tak komplikované!" zaskučal a prevalil sa na posteľ vedľa mňa. Posadila som sa a pozrela som naňho. Zakryl si tvár svojimi veľkými dlaňami a pretieral si oči. 

"Tak mi to vysvetli!" 

"To nie je tak jednoduché... ja som tak... zmätený," povedal a posadil sa. 

"A čo mám povedať ja? Jednu chvíľku ťa vidím v bare s nejakou štetkou s ktorou odchádzaš na hotel a v druhej chvíli ťa vidím plakať s pohárom v ruke, ako chceš svoju Lacey a nechceš ma stratiť! To ja som zmätená!" zase som prešla do kriku a on si povzdychol. 

"Nekrič na mňa... Nie dnes..." zamumlal a jemne ma pohladil po líci, zatiaľ čo palcom mi prešiel po pere. Potom prudko vstal a začal mi sám baliť veci do kufra.

"Chceš aby som odišla?" spýtala som sa nechápavo a musím priznať, že aj trochu ublížene, no on sa len schuti zasmial. 

"Nebuď hlúpa Lacey...! Ideš predsa do mojej izby.. Potrebujem ťa mať pod dohľadom! Niekedy mám naozaj pocit, že ti stojím na kábloch," povedal podráždene a hodil do kufra moju čiernu podprsenku. 

"Jasné... to som celá ja... hlúpa Lacey. Idem do sprchy..." zavrčala som frustrovane a odišla do kúpeľne. Len čo som za sebou zavrela dvere, schmatla som kondicionér, ktorý mi ako prvý prišiel pod ruku a hodila ho o stenu. 

Hnusný dvojtvárny Liam! Hnusná vydieračská mrcha Danielle! Hnusné štetky v Liamovom okolí! Hnusný život! 

Dočkám sa aspoň raz normálneho vzťahu?!?

"Vážne s tým hádzaním vecí musíš prestať.." zavrčal a otvoril dvere svojej izby.

"Nebudeš mi hovoriť, čo mám a čo nemám robiť!" odvrčala som mu späť. 

"Budeš ma poslúchať!" dokonca si mladý pán dupol nohou.

"Na to zabudni.." pobavene som sa zasmiala. Nebudem ako tie štetky, ktoré splnia každé.jeho.prianie.

"Páči sa ti to však? Keď máš v rukách moc. Ak môžeš manipulovať a ovládať..." s prižmúrenými očami som ho pozorovala.

"Nie drahá Lacey.." nechápala som, prečo sa tak sebavedomo usmieva.

"Páči sa mi, keď mi je niečo, čo veľmi chcem, odmietané. A presne to je dôvod, prečo sa teba nikdy nenabažím.."

"Panebože.." zhíkla som, keď ma chytil za stehná a podvihol do vzduchu. Bol fakt rýchly....

"Toto je podstatný rozdiel medzi tebou a nimi..." pošepkal mi priamo pred ústami.

"Nehovor o nich, keď si so mnou..." pošepla som mu prosebne späť.