Shut up Payne!!! [SK]

27

"Táto Lacey je celkom fajn. Konečne si sa prejavila..." zasmial sa a ja som ho znova udrela do ramien. A znova a znova, než ma chytil za zápästia a nepritiahol k sebe.

"Nechaj ma ísť za ňou. Budem milá... sľubujem. Nezabijem ju... len trošku zmrzačím..." zaklipkala som očami a sledovala, ako sa nahlas rozosmial.

"Bože Lacey, prestaň. Dnes som tvoj a nikto ti to nevezme. Prehral som a sľúbil som, že ak prehrám, bude to tvoj deň. Tak si ho uži," povedal a konečne pustil moje zápästia. Rukami sa presunul na môj chrbát a skĺzol nižšie až na zadok, aby si ma pritisol bližšie. Mierne ma nadvihol a pobozkal, jemne a hravo, skoro až lenivo.

Nežne mi vošiel jazykom do úst a stále ma tisol k sebe. Nie, že by sa mi to nepáčilo, ale bolo to krajne nezvyčajné.

Keď sa odtiahol, sledovala som ho zo zdvihnutým obočím.

"Čo?"

"Payne rozdáva romantické bozky len tak? Čo je s tebou?" uškrnula som sa a nechala ho, aby si ruky strčil do zadných vreciek mojich nohavíc.

"Ako divoška sa mi páčiš viac, ako inokedy," povedal a mykol plecami.

"Veď večer uvidíme, ako sa ti to bude páčiť," žmurkla som naňho a odtisla som ho.

"Čo na večer plánuješ?" spýtal sa podozrievavo a pomaly sme vykročili.

"Skrotenie zlého Liama," zasmiala som sa a užívala si jeho nechápavý pohľad.

"Večer uvidíš, teraz... chcem vidieť tučniaky," usmiala som sa, chytila som ho za ruku a naznačila mu, že ma k nim má zaviesť, pretože ja som absolútne nevedela, kam ma odtiahol aby ochránil fasádu tej ryšavej štetky.

***

"Naozaj by si sa kvôli mne dokázala pobiť?" pobavene sa ma spýtal a odpil si z minerálky. Liam ma - bez toho aby som mu to musela znova pripomínať - pozval na obed. Veselo som si hmkala pesničku od Bruna Marsa, ktorá hrala z rádia a prikývla. Strčila som si do úst cherry paradajku, ktorá bola posledným kúskom môjho obeda a pozerala prežúvajúc na Liama. Pozorne na mňa zízal, presviedčal sa, či to nehovorím len tak do vetra.

"Ešte stále si tú kravu môžem nájsť a zmlátiť ju.....ak mi neveríš..." bez problémov som si vyhrnula rukávy na bunde a chystala sa na odchod.

"Sadni si..." potiahol ma za ruku späť a ja som znova dopadla zadkom na stoličku. Konečne mi uveril, že som to myslela vážne.

"Dáme si dezert?" roztvoril jedálny lístok, vedela som, že túto tému už nadobro uzavrel.

"Ale potom pôjdeme rovno domov..." prikývol mi pozerajúc sa na ponuku koláčov, neuvidel ten diabolský úsmev, ktorý som vystrúhala na svojej tvári.

"Dobre, čo si dáš?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou.

"Ja nechcem, ale ty si daj..." povedala som a on sa pousmial.

"Držíš si líniu?" uškrnul sa a zaklapol jedálny lístok.

"Nie, mám dosť," mykla som plecami a odpila som si z minerálky.

"Fajn, ja chcem palacinky," povedal a ja som sa pousmiala. Vždy ich mal rád.

"Ako len chceš," usmiala som sa a sledovala jeho pobavený výraz.

"Tak čo, už mi povieš, čo na večer chytáš?" spýtal sa a kývol na čašníčku.

"Hmm, nie.." usmiala som sa ako malý anjelik a on sa zamračil.

"Prečo nie?"

"Pretože keby že vieš, čo plánujem, úmyselne by si cestou domov skúšal nejaké podivné praktiky, ako ma vyviesť z rovnováhy aby sme havarovali," sladko som sa usmiala sledovala, ako mu na čele navrela nechápavá žilka.

"Za prvé, vôbec sa mi nepáči, že chceš zase šoférovať a za druhé si nie som istý, či chcem ísť domov..." povedal potichu a ja som potláčala smiech.