Shut up Payne!!! [SK]

2

"IDIOT!" zavrčala som.

"Kto?" spýtal sa ma taxikár. Nastavil si na mňa spätné zrkadlo. Naznačila som mu, že to nie je jeho vec. Kývol ľahostajne plecami a sústredil sa ďalej na jazdu.

"Nechcem o ňom hovoriť, je mi z neho zle!" Celá som sa striasla. Za čo ma preboha mal?

"Ten mladý muž pred klubom?" hádal, prikývla som.

"Viete, viete čo urobil?" chytila som sa sedadla pred sebou. Ten úbohý muž len vystrašene zavrtel hlavou.

"Povedal mi, že ... nie! Nechcem to zopakovať, budem mať z neho vyrážky. Skončila som, skončila som s ním!" zaprisahala som sa.

"Slečna?" pípol.

"Čo je?!" vyhúkla som.

"Nepovedali ste mi, kam vás mám zaviesť...."

"Ach... Jasne..."ospravedlňujúco som sa usmiala a nadiktovala mu adresu. Cesta netrvala dlho a my sme čoskoro zaparkovali na určenom mieste.

"Ďakujem," povedala som a zaplatila. Rýchlo som vošla do budovy a mierila v výťahu, aby som sa dostala do svojho bytu.

Topánky som skopla niekde na chodbe a prešla do kuchyne. z chladničky som vybrala pohár nutelly a zrak mi spadol na mobil, položený na stole. Nebrala som ho so sebou do baru. Zvyknem ich strácať.

Mala som sedem neprijatých hovorov od Liama. Všetky od doby, kedy som nasadla do auta a nechala ho tam.

Chcela som mobil odložiť, no zase začal zvoniť.

"Čo chceš?"

"Do riti! Lacey! Kam si tak rýchlo zmizla? Chcel som s tebou ešte hovoriť!" Ten jeho panovačný hlas som nenávidela!

"Choď do riti, Payne!" štekla som a položila, aj keď mi bolo jasné, že je čoskoro tu. Moja nevýhoda bola, že tento byt mi platí on, takže má kľúče.

"Nenávidím ho..." šepla som a ponorila lyžicu do nutelly.

"Lacey!" karhavo zahulákal už od dverí. Vbehol do izby.

"Kam ideš?" zasmial sa.

"Jednoducho preč. Ja...ruším túto celú zlú nočnú moru, z ktorej sa nemôžem prebudiť. A prestaň sa mi smiať, prestaň ma považovať za hlúpu štetku." na chvíľu som prestala baliť.

"Nikdy som sa ti nesmial. Hlúpa tiež nie si..." uškrnul sa. Takže štetkou u neho ostanem navždy.

"Bastard.." chytila som do ruky snehovú guľu, ktorú mi doniesol ako suvenír z jeho tour v Európe. Ako bejzbalový nadhadzovač som sa natiahla a hodila ju po ňom.

"Zbláznila si sa?" zapišťal a kryl si hlavu. Vzala som jeho orámovanú fotku, ktorú mi venoval a hodila ju po ňom. Následne letela kabelka, ktorú mi kúpil a ktorú som nenávidela! Bola z pravej kože, a ak by ma pozval, vedel by, že zvieratá mám rada živé. Chytila som do ruky aj pohár s nutelou, ale tá pre mňa bola vzácna, aby som ju po ňom hodila.

"Sama vieš, že predo mnou neujdeš. Lacey... Upokoj sa. Prosím!" Natiahol ku mne ruku a pomaly vykročil.

Cúvla som pred ním a oprela sa o stenu. Pristúpil tesne predo mňa a chytil ma za bradu.

"Tu vieš, že sa ma nevzdáš..." zašepkal a prinútil ma pozrieť mu so očí.

"Viem," vydýchla som, plne omámená jeho vôňou a hlbokým pohľadom.

"Tak vidíš... Lala..." pousmial sa a jemne sa perami otrel o moje. Aj keď som vedela, že robím chybu, zase som mu podľahla.

"Si strašný bastard!" povedala som potichu keď sa trochu odtiahol a zase sa k nemu pritisla.

"Poď. Doriešime to inde. Vyzeráš, že potrebuješ sprchu."

"Liam nie... Dnes už nie..." šepla som, no nechala som ho, aby mi vyzliekol šaty.

"Pokoj..." zamumlal a postrčil ma pod sprchu. Myslela som, že pôjde so mnou, no on sa oprel o stenu a sledoval ma.

"Potrebuješ teplú sprchu... Trochu sa uvoľniť."

"Si úchylný!"

"Nechci ma zase nahnevať. Ver, že ty by si skončila horšie ako ja, keď si po mne hodila pár úbohých hlúpostí..."

"Som rada, že si k tým veciam nemal citový vzťah.." odfrkla som si. Sprcha sa pomaly zapĺňala parou, opadalo zo mňa napätie a chuť zmlátiť niekoho. Možno to robil ten alkohol. Pred Liamom som nikdy predtým nepila. A nikdy som nemala chuť udrieť ho päsťou. Ako povedal Jack, hrala som sa na "slušnú".

"Prečo si tak ticho?" zasmiala som sa. Neozval sa, ale jeho tieň som videla, takže sa len znova hral na dôležitého.

"Liam.." povzdychla som.

"Viem dobre, že si perfektný v manipulovaní. A budem od teba úplne slobodná v ten deň, kedy sa naučím odolať ti. Je to ako s tou nutelom...stačí proste povedať nie..." kývla som jednoducho plecami.

"Tešíš sa na ten deň?" mrazivo vážne sa ma spýtal. Dobre si rozmysli, čo odpovieš Lacey... Vypla som sprchu. Voda pomaly dokvapkávala.

"Dočkám sa ho niekedy?" uchechtla som sa a vystrčila ruku, aby mi podal uterák.