Shut up Payne!!! [SK]

45

Samozrejme! Veľká rodina... To je niečo pre mňa," povedala som s kŕčovitým úsmevom a Liamove zovretie okolo mojich pliec pritvrdilo. 

"Ach, som taká šťastná, že sa to stalo. Úprimne? Po Danielle sme už ani nemali nádej ale teraz... Ach Lacey, to je úžasné," povedala Karen a ja som sa pousmiala. 

"No, musíme sa pomaly pripraviť na zvukovú skúšku. Chcel by som tam Lacey vziať so sebou, takže... my už pôjdeme," povedal Liam a vstal. 

"Och, nie... Musím s ňou toľko veľa prebrať. Ohľadom svadby a tak..." protestovala jeho mama, no Liam pokrútil hlavou. 

"No tak, mami! Požiadal som ju len dnes v noci! Neviem sa moje sladkej snúbenice nabažiť!" povedal a pri slove snúbenica zaťal zuby a na krku mu navrela rozkošná žilka. 

"Samozrejme... to som si neuvedomila," povedala Karen a mierne sa začervenala. Zrejme si predstavovala posteľnú scénku, ktorá sa odohrá keď sa za nami zavrú dvere izby. Och, ako veľmi sa len mýlila. 

Liam ma doslova odvliekol do našej izby a keď tresol dverami, čudovala som sa, že nevyleteli z pántov. 

"Čo to dopekla malo byť?" zakričal a nemieril si to rovno ku mne.

"Nič... len som myslela... myslela som, že to možno pomôže..." povedala som opatrne a on stiahol obočie k sebe. 

"Čože?" 

"No, Danielle... bola tam a ja som... myslela som že, ju to odradí..." priznala som a on prudko vydýchol a zovrel si koreň nosa. Prešiel k posteli, posadil sa a ľavou rukou poklepal na miesto vedľa seba, zatiaľ čo pravá bola stále na jeho nose. 

"Bola to chyba. Obrovská chyba... Nikdy si nemala Lacey..." zamumlal a ja som si povzdychla. 

"Ale ona ta vydiera!" vyhŕkla som bezmocne a on sa pousmial. 

"Presne tak, vydiera mňa... nie teba, ty sa pre to nemusíš trápiť. Nikdy..." pokrútil hlavou a otočil sa ku mne. Stále mal ten naštvaný výraz, no bolo tam niečo, čo ma presvedčilo, že to, ako ma trápi jeho utrpenie sa mu páči. Že sa mu páči predstava, ako mi na ňom záleží... 

"Musím... Ľúbim ťa. Ty to predsa vieš... vždy ma bude trápiť, čo je s tebou," povedala som a opatrne som dlaň položila na jeho líce. Skúšala som experimentovať s novým zistením, že sa mu páči môj záujem a strach oňho. 

"Ach Lacey... nerozumieš tomu. Stiahni sa... dobre? Ja to vyriešim..." šepol a jemne ma pobozkal do dlane. 

"Myslela som, že budeš kričať..." povedala som v pokuse zmeniť tému a očividne sa mi to podarilo. 

"To že nekričím neznamená, že si nespravila chybu a že sa na teba nehnevám..." povedal zrazu prísne a odtiahol sa. "Bola to kolosálna blbosť!" 

"Ja viem... tak do toho... krič na mňa... aká som nemožná a neschopná..." povedala som a zavrela som oči. Čakala som krik a cirkus o tom, ako som mu všetko príšerne sťažila, no miesto toho sa jeho pery pritisli na moje. Prekvapene som otvorila oči a videla, že on má vo svojich očiach stále hnev, no snaží sa ho potlačiť drsným bozkom a až príliš pevným zovretím rúk na mojich bokoch.

"Ale sex až po svadbe.." zamumlala som proti jeho perám, keď ma náhle prevalil na chrbát. 

"Ach Lacey.." zasmial sa s trpkým podtónom. Naozaj bol zo mňa zúfalý a unavený. Nevedel, či sa má smiať, či kričať, alebo možno aj plakať. 

"Ach Liam.." zazubila som sa a napodobnila jeho povzdych. 

"Ako sa teraz z tej svadby vyvlečieme?" bavil sa so mnou, no pozornosť venoval gombíkom, ktoré rozopínal na mojom tmavomodrom svetríku.