Shut up Payne!!! [SK]

13

"Ahoj..." šepla som a opatrne na neho zízala. Už som si bola istá, že jeho správanie je len nejaká póza. Schovával sa za ňu. 

"Tak poďme domov..." natiahol sa ku mne po bozk, schmatla som ho za krk a pobozkala ho. Liam ma mal rád! Mal ma rád.... Teraz som to vedela. Odtiahla som sa od neho, potrebovala som vzduch ako aj on. Nečakal, že prevezmem iniciatívu. Pokrčil čelom, moja mimika veľmi ľahko prezradzovala, že sa niečo deje. Len nech sa ma nič nepýta, len nech..

"O čom si sa bavila s Christopherom?" opýtal sa a kráčal spolu so mnou ku dverám spolujazdca.

"O práci, o schôdzkach, o tom, že má radšej espresso bez mlieka..." pousmiala som sa. Fú. Nezaváhala som ani pri jedinom slove. 

"Aha..." otvoril mi dvere a ja som nasadla. Zabuchol za mnou dvere a spredu obchádzal auto, zatiaľ čo zo mňa nespustil zrak. 

"Tá večera stále platí, ak si dobre spomínam..." nasadol so širokánsky úsmevom. 

"Áno pane..." prekrútila som znechutene očami. Ach. 

***

"Potrebuješ pomoc?" energicky vošiel do kuchyne. Zavrtela som hlavou a ďalej krájala zeleninu. 

"Urobil by si len viac škody ako úžitku.." uchechtla som sa. 

"Naozaj?" položil si hlavu na moje rameno a sledoval ma pri práci. Snažila som sa ovládať, nevšímať si ho. Položil svoje dlane na môj zadok a stisol ho. Podskočila som, položila som naštvane nôž na pracovnú dosku.

"Dosť, nemôžem sa sústrediť!" zagánila som na neho. Nevinne pokrčil plecami. Bol ako malé dieťa, ktoré keď sa nudilo, tak vyhľadalo každú možnosť urobiť nejakú vilomeninu. 

"Fajn, pokrájaj cibuľu, ja zatiaľ obalím kuracie mäso..." ustúpila som vedľa, aby ma mohol nahradiť v krájaní. Zobral do rúk veľký kuchynský nôž a začal sa vyťahovať. Rýchlymi pohybmi pokrájal polovicu cibule na drobné kúsky. Ja som to robila oveľa pomalšie. 

"Ak si odsekneš prst, za mnou s tým nechoď..." upozornila som ho. Zo zásuvky som si vzala menší nôž a krájala mäso na menšie slížiky, ktoré som potom obaľovala v trojobale. 

"Čo si o mne myslíš La... áááááááááááá!" zvrieskol. Podskočila som, z ruky mi vypadol nôž, niekoľko krát sa odrazil od zeme, kým ostal nehybne ležať. Nech to nie je to, čo si myslím, nech to nie je to..

"Do riti.." držal si jednu ruku v druhej, začínalo mi byť zle. 

"Č-čo..." s roztrasenými rukami som sa chcela na to pozrieť, začal sa debilne smiať.

"Nič mi nie je ty padavka..." chytil sa za brucho a smial sa ďalej. Vydala som zo seba iba ťažké zachrčanie, toto sa mi snáď iba snívalo. 

"Ty..." chytila som sa rukou linky, pretože som sa ťažko udržala na nohách. 

"Ty... IDIOT!" zahulákala som na neho. Vzala som utierku a párkrát ho ňou švihla. 

"Si taká naivná Lacey..." vyhrnul si rukávy a pokračoval v krájaní.

"A ty taký sprostý!" odfrkla som si a pokúšala som sa ignorovať jeho smiech. Pche! 

"Lacey no tak, nemáš dôvod hnevať sa, bol to len nevinný žart..." usmial sa a jemne ma pohladil po kľúčnej kosti. 

"Nemá dôvod hnevať sa? Nevinný žart? Vieš ak som sa zľakla! A dosť! Vypadni z kuchyne! Hneď!" skríkla som a rukou ukázala na dvere. Chvíľku ma pobavene sledoval, no potom len prevrátil oči a odišiel. Podľa zvukov som počula, že si pustil futbal, alebo iný šport. 

Chvíľku som sa ešte piplala s mäsom, no hneď ma to prestalo baviť. Bola som až príliš naštvaná. Všetko mäso nakoniec skončilo v koši. Na stôl som položila malú misku zo šalátom a potom strčila hlavu do obývačky. 

"Večeru máš na stole. Idem do sprchy..." povedala som a do kúpeľne som doslova utekala. Nechcela som byť v jednej miestnosti vo chvíli, ako zistí, že jeho večeru tvorí len ľahký šalát. 

"Lacey!" skríkol práve keď som v zámke pootočila kľúčom a ono to so sladkým "cvak" oznámilo, že som pred naštvaným Liamom ako tak chránená...

Neuspel u mňa ani vyhrážkami typu: veď ty z tej kúpeľne raz vylezieš, ja si ťa počkám. Haha. Chlapče, to si ešte nezažil moje wellness pondelky. Veď to poznáte, dáte si dlhú sprchu, píling na celé telo, píling na tvár, masku na vlasy, vytrháte si obočie, oholíte si nohy, a pekných pár hodín strávených v kúpeľni sú za vami. 

Zahryzla som si do pery a pomaly a hlavne čo najtichšie som otočila kľúčom v zámke. Určite ho to už omrzelo stáť pred dverami ako strážny pes a šiel si ľahnúť, v najlepšom prípade odišiel najesť sa niekam von. 

Po špičkách som kráčala po chodbe, vnímajúc každučký detail tmavej časti bytu. 

"Ženská jedna nepodarená..." ozvalo sa za mnou. Rozšírila som oči a prudko sa otočila. 

"Takže ty ma chceš potrestať tým, že vyhodíš moju večeru do koša?" za každým slovom urobil jeden veľký krok mojim smerom, ja som naopak pomaly ustupovala. Nevidela som mu dobre do tváre, ale postoj mal strašidelný. 

"Ja, ja..." zajakala som sa. Konečne bol pri mne dostatočne blízko, aby som mu videla do tváre. Bol....hravo naštvaný? Nevedela som to z jeho výrazu vyčítať. 

"Jedlom sa nemá vyhadzovať, Lala..." pošepol a sklonil sa ku môjmu uchu. Rukami chytil moje boky a prirazil ich k stene za mnou. 

"Čo by si povedala, ak by som ti vzal všetky tie šminky a krémiky, ktoré máš tak rada, hm?" nadýchol sa vône mojich vlasov. Tak počkať, počkať.... 

"Urobila by som čokoľvek, aby si mi ich vrátil.." zalapala som po vzduchu, jeho dych pošteklil môj krk. 

"Naozaj?" zaujato sa odtiahol a pozrel mi do očí. Prsty zaplietol do mojich mokrých vlasov a zaťahal ma za ne. Nespokojne som pokrčila čelom, bolelo ma to. 

"Ako ťa potrestať..." rozmýšľajúc zavrtel nado mnou hlavou a zahryzol si do pery.

"Napravím to okej? Napravím to..." dvihla som ruky na znak toho, že sa vzdávam. 

"Hm...máš jedinú šancu. A vyhodíš tú kokosovú vec, ktorú máš v sprche, naozaj tú vôňu neznášam.." pokrčil znechutene nosom.

***

Hriankovač cinkol, objavili sa ďalšie dve zlatisto sfarbené hrianky. Končekmi prstov som ich chytila a rýchlo sa presunula späť ku stolu, pálili ma.

"Au, au..." ocmúľala som si prsty, bolesť ustúpila. Príborovým nožom som z fľašky vyškrabala hnedú hmotu a natrela ju na horúcu hrianku. Nutela sa na nej v sekunde začala topiť, mňam. 

"Hmm..." spokojne sa usmial, keď si odhryzol z hrianky, ktorú som držala v ruke. 

"Už viem, prečo ste vy ženy tak závisle na tejto vecičke...."