Shut up Payne!!! [SK]

5

Kráčala som k výťahu so zdvihnutou hlavou. Hrdá! Po prvý krát som odchádzala ja a on zostával sám.

Snažila som sa umlčať tú časť, kde som sa chcela vrátiť k nemu. Musela som sa s tým vyrovnať. Malo to tak byť. Tak veľmi som chcela, aby vybehol po mne. Aby vyvrátil všetko čo sa stalo, no podvedome som tušila, že na to sa nikdy neodhodlá. A ja som sa vrátiť nemohla.

Stratili sme sa navzájom. Ani jeden z nás nedokázal urobiť správnu vec. Spätne som sa snažila zistiť, kde nastala chyba. Kto s tým začal ako prvý.

*flashback*

Znova som cítila jeho pohľad na mojom chrbte. Aj dievčatá mi potvrdili, že na mňa pozerá. Chichotali sa ako blbé a presviedčali ma, aby som šla za ním.

"Ani náhodou..." zavrtela som hlavou a akoby uzavrela túto tému.

"Lacey, ide sem!" vzrušene mi pošepli, otočila som sa.

"Nie..." zamumlala som a otočila sa späť.

"Idem na toaletu..." povedala som a vyštartovala na druhú stranu baru. Zahliadla som ho v dave, predieral sa ním a nechápavo sa snažil zistiť, kam odchádzam. Vošla som na toalety a sledovala svoj odraz v zrkadle. Za mnou práve jedno dievča ukončilo vyprázdňovanie svojho žalúdka a následne odišlo. Opláchla som si tvár a keď som sa opäť pozrela do zrkadla, videla som, ako vstúpil. Zamkol dvere a na perách sa mu usadil perverzný úsmev.

"Chcela si mi ujsť? Pozerám na teba celý večer. Som Liam a ty si...?" Pomaly sa približoval. Vyzeral ako šelma idúca po koristi.

"Toto sú dievčenské záchody..." ignorovala som jeho pokus o 'zblíženie'. Takýchto ako on som dokázala ľahko spacifikovať.

"Ja som sa nezmýlil...." zahryzol si do spodnej pery a malými krokami sa približoval.

"Takže, ja som Liam a ty si?"

"Som niekto, koho meno nepotrebuješ..." jasne som ho chcela zastaviť. Bolo to naozaj pri najmenšom divné prostredie na rozhovor.

"Tak ma nechaj hádať.." ak by som sa neuhla, zastavil by sa až kým by sa naše telá nedotkli. Venovala som mu jeden otrávený pohľad.

"Z hádaniek som už vyrástla, ak dovolíš.."

"Nie..." urobil rýchly krok do strany a zatarasil mi cestu.

"Nechaj ma!"

"Mala by si o mne vedieť dve veci... Prvá, vždy dostanem čo chcem. Druhá... Milujem útle tmavovlásky s úžasným zadkom..." Keď dohovoril, umiestnil svoju ruku na môj zadok a pritisol si ma k sebe este bližšie.

"Ale ja..."

"A tretia bonusová informácia..." prerušil moje protesty. "Nemám rád odporovanie..." Svojimi perami sa prisal na tie moje a vášnivo ma bozkával.

"Nechcem..." šepla som omámene, no aj tak som sa ako nadrogovaná pritiahla k nemu a dožadovala sa ďalšieho bozku.

Čo som to len robila, čo?!

"Spomaľ Lacey, spomaľ!" kričal môj úbohý mozog. Odtlačila som ho od seba na chvíľu, nemyslela som jasne. Stiahla som si naspäť na stehná šaty, ktoré mu očividne prekážali a zavadzali.

"Nabudúce skončí moje koleno v tvojom rozkroku!" rozdychčane som ho varovala.

"Lacey..." uškrnul sa.

"Čože??" zasyčala som.

"Voláš sa Lacey.."

"Ako to vieš..." podozrievavo som sa spýtala.

"Povedal som ti, že ťa celý večer sledujem. Tvoje priateľky sú hlučné. Započul som ho..." rukou si ma za krk pritiahol späť a ja som bola znova neschopná rozmýšľať.

Naše jazyky sa prepletali a ja som cítila vôňu jeho kolínskej. Moje ruky putovali po jeho mužných pleciach až okolo krku, zatiaľ čo on si ma za boky pritiahol bližšie.

V hlave mi blikala červená kontrolka, no ja som ju úspešne potlačila a ďalej si užívala jeho bozky. Ignorovali sme ľudí búšiacich na dvere. Jediné čo som vnímala bola tá živočíšna príťažlivosť medzi nami.

"Dosť..." aj keď som sa musela veľmi zapierať, odstrčila som ho od seba.

"Nie tu...nie s tebou!" zavrčala som na neho. Pozrela som na dvere, nezaregistrovala som ani to, kedy to ľudia čakajúci von vzdali a prestali búšiť na dvere. Natiahol ruku smerom k môjmu boku.

"Nedotýkaj sa ma!" naštvane som ho upozornila a veľkým oblúkom som sa dostala k dverám. Bála som sa, že nabudúce sa už naozaj neovládnem.

"Ty sa ma bojíš?" absurdne sa zasmial. Z deväťdesiatich percent som sa bála hlavne seba.

"Nie..." zavrtela som hlavou.

"Počkaj preboha... Kam zase ideš? Ešte sme neskončili!" kričal po mne, no ja som šla ďalej. Videla som, že ma prenasleduje, no pokúsila som sa mu stratiť v dave. V ten večer sa mi to aj podarilo. 

*konec flashback-u* 

A teraz stojím tu, na chodníku a čakám, kým mi zataví nejaký taxík. Zase mu utekám, no tento krát ma neprenasleduje. Necháva ma ísť. 

Konečne mi zastavilo auto. Nastúpila som a dovolila som si posledný pohľad do okna. Stál v ňom, sledoval ma a mám pocit, že ak by mohol, zakýval by mi, no zmizla som až prirýchlo. Nadiktovala som jedinú adresu, ktorá mi v tejto chvíli prišla rozumná. Nadiktovala som adresu domu, ktorý patril Jackovi...