Shut up Payne!!! [SK]

65

Potiahla som za terasové dvere, moju tvár ovial studený večerný vzduch. 
"Lacey?" starký ťažko zakašľal, nečakal, že ho tam nájdem. Bezúpešne sa snažil zahasiť cigaretu tak, aby som to nevidela. 
"Babka ťa pretrhne ako hada.." zababušila som sa do svojho pleteného svetra a prisadla si k nemu. Nevinne na mňa pozrel.
"Bude to naše malé tajomnstvo..." pošepol. Čakala som, že vytiahne zo svojho náprsného vrecka cukrík, ktorým podplatí moje mlčanie ako keď som bola malá. 
"Škodí to tvojmu zdraviu.." použila som Liamov prednáškový tón. Len pomrvil ústami, nič viac mi na to nepovedal. Ticho sa díval pred seba. 
"Hneváš sa na mňa?" pritiahla som si svoje kolená k hrudi a pritúlila sa k nemu. Myslela som si, že bude viac nadšený z toho, že som prišla.
"Čože? Na teba nikdy.." aj tak na mňa nepozrel. 
"Pretože sa tak správaš..." pošepla som. Správal sa akoby som ho v niečom sklamala. Ťažko povzdychol.
"Vadí mi tu len ten fagan. A kde vlastne je? Ten tvoj princ?" odfrkol si.
"Umýva so starkou riad. Dedko.." chytila som prosebne do svojich rúk jeho studenú ruku. Prečo tu sedel? Musela mu byť strašná zima.
"...Liam naozaj nie je taký zlý. Daj mu šancu. Prosím.." urobila som psie oči. Tie na neho vždy fungovali.
"Nemôžem. Nemôžem mu ukázať, že za sebou nemáš nikoho, kto ťa dokáže ochrániť. Nech sa má predo mnou napozore. Pozorne ho sledujem." horúčkovito mi vysvetľoval. Moju ruku držal pevne, môj dedko bol rozrušený.
"Liam sa naozaj zmenil. A to veľmi...." zahryzla som si do pery. Mám mu povedať o zásnubách?
O tých..pravých zásnubách? Ak by som mu vysvetlila ako to skutočne bolo...nedopadlo by to dobre. 
"Nech to dokáže činmi." neoblomne povedal. Povzdychla som. 
"Určite ťa presvedčí, ja to viem. Idem spať. Dobrú." túto tému som pre dnešok uzavrela a nechala ho pokojne ďalej si fajčiť. 
"Babi, idem spať.." nahla som sa cez gauč a vtisla jej bozk. Pomaly som vyšla po schodoch hore, stále premýšľajúc nad prsteňom na mojej ruke. 
"Ahoj bejby.." z myšlienok ma vytrhol Liamov hlas. Zasmiala som sa, keď som ho videla polonahého stáť opretého o zárubňu jeho izby. Oprela som sa o dvere mojej izby, ktorá bola hneď oproti. 
"Ak by ťa takto videl dedko, klikoval by si za trest do rána..." založila som si ruky na hrudi. 
"Čo oči dedka nevidia, to jeho srdce nebolííí.." sladko povedal a prekročil úzku chodbu dvoma krokmi.

"Ale môj dedko vidí všetko," zasmiala som sa potichu, keď ma objal okolo pása a jemne pobozkal na krk. 
"Ale no tak Lacey. Nebuď taká vystrašená..." zašepkal a vtlačil ma do mojej izby. 
"Ale ty budeš mať problém... ak si ochotný to riskovať," zamumlala som vyzývavo a podvihla jedno obočie. 
"Mám pocit, že ma chceš presvedčiť, aby som ti dal pokoj," zamumlal a jeho pery na mojom krku boli zrazu drsnejšie, tisol sa ku mne ešte viac a ja som dobre vedela, čo má za lubom. Chcel, aby som ho nechala robiť si čo chce. A úprimne? Darilo sa mu.
Ovinula som mu ruky okolo krku a ťahala ho k malej pohovke pri okne, ktorá tu bola už v čase, keď som bola dieťa. Zatlačila som na ňu Liama a posadila som sa naňho. 
"Ďakujem, že si sem so mnou prišiel," šepla som po chvíli a Liam prekvapene prerušil náš bozk. 
"To je samozrejmosť Lacey. Je to najmenej, čo som pre teba mohol spraviť," pousmial sa a ja som ho zase nežne pobozkala. Skĺzla som z jeho stehien a posadila sa vedľa neho. Zdvihol jednu ruku aby ma mohol objať okolo pliec a pritiahol si ma bližšie. 
"Vieš, tak som uvažovala. Myslíš, že by sme im mali povedať o tom, že sa budeme brať? Alebo ešte nie?" pozrela som sa naňho a on sa na okamih zamyslel. 
"Neviem... To by si mala odhadnúť ty. Dosť sa bojím reakcie tvojho starkého ale, bolo by voči nim fér povedať im to," zamumlal Liam po chvíli a palcom jemne prešiel po mojej dolnej pere. 
"Asi máš pravdu," vydýchla som a zase som sa k nemu pritúlila. Zostala som vedľa neho len tak sedieť a užívala si ten moment, než sa otvorili dvere a dnu vošiel dedko. 
"Lacey, tak som uvažoval či so mnou zajtra ráno nepôjdeš..." nedokončil vetu, pretože si všimol Liama a okamžite zvraštil obočie.