Shut up Payne!!! [SK]

41

Pomaly som k nim vykročila, stále za sebou ťahajúc kufor a nervózne som si pri tom z vnútra hrýzla líce. 

Liam mal stále sklonenú hlavu a v ruke zvieral pohár s hnedou tekutinou. 
Až v momente, ako ustalo klopkanie mojich topánok tesne pred jeho stolom zdvihol pohľad. Jeho oči sa prekvapením rozšírili a pootvoril ústa. 
"Lacey?" vydýchol a ja som prevrátila oči. 
"Nie, Ježiško," zavrčala som a počula, ako sa Harry vedľa mňa uchechtol. Mierne som zatriasla hlavou, zatiaľ čo Liam neodtrhol pohľad od mojej tváre. 
"Ty si prišla..." 
"A ty si sa opil," odpovedala som a on sa potichu zasmial. Och! Tak jemu to príde vtipné?!? Ak by nás nedelil stôl, zrejme by som ho začala škrtiť, alebo aspoň prefackala. 
"Mal by si sa vyspať," povedala som a on pokrútil hlavou. 
"Nie.. my... my sa musíme... porozprávať!" vykoktal a pokúsil sa o niečo, čo zrejme mal byť vážny pohľad, no nešlo mu to.
"Až keď budeš triezvy!" trvala som na svojom a frustrovane som si prehrabla vlasy tak, ako predtým Harry. 
"Keď bude triezvy, zase sa bude chovať ako kretén," povedal Harry a ja som si až teraz uvedomila, že tam stále sedí. 
"A teraz sa tam snáď nechová? No tak, musíme ho dostať do izby," povedala som a obišla stôl, aby som mohla Liama postaviť. Chvíľku sa bránil, no nakoniec privolil a vstal. Skoro celou váhou sa o mňa oprel a ja som mala čo robiť, aby som nespadla. Nakoniec sa mi nejako podarilo ťahať ho smerom k výťahom a počula som, ako sa za nami ponáhľa Harry s mojím kufrom. Všetci traja sme nastúpili do výťahu a Harry sa natiahol, aby mohol stlačiť tlačítko, ktoré nás vyvezie na správne poschodie. 
"Takže Lacey.. keď už si tu..." povedal Liam a prudko sa otočil. Lenže neudržal rovnováhu a ja som mal na okamih pocit, že spadne priamo na mňa. Nakoniec sa však rukami pevne oprel o stenu výťahu vedľa mojej hlavy a nahol sa ku mne, že ma pobozká. 
"Smrdíš!" oznámila som mu, keď som pocítila známy zápach alkoholu. 
"Ale..." 
"A navyše, je tu Harry..." 
"No a čo... o tom,ž e spolu pravidelne spávame dávno vie..." mykol plecami a zase sa chcel nakloniť po bozk. 
Vďaka Bohu!!! Výťah s cinknutím zastal a Liam sa chtiac nechtiach musel vypotácať z výťahu. 
Harry nás viedol k jeho izbe, kde som Liama bez slova hodila na posteľ. 
"Pripojíš sa?" spýtal sa pripito a natiahol ku mne ruky. 
"Nie!" 
"Prečo?" spýtal sa smutne a ja som prevrátila oči. 
"Lebo si idem dať sprchu," odvrkla som a vyšklbla som rukoväť môjho kufru z Harryho ruky. 
"A to ho tu necháš samého?" spýtal sa Harry šokovane a behal pohľadom so mňa na Liama a zase späť. 
"Si tu s ním ty!" mykla som plecami a Harry sa zase nadýchol, že bude protestovať. 
"A navyše, on s tým zrejme žiadny problém nemá..." mávla som hlavou smerom k Liamovej posteli, kde už Liam spal poriadnym, opileckým spánkom. 
"Ale... Myslel som, že si prišla za ním a..." 
"Ak vstane a bude si pamätať, že som tu bola, pokojne mu povedz, kde som... a teraz, chcem sprchu!" povedala som podráždene a zdvihla som ruku v ktorej som zvierala kartu od izby aby Harry jasne videl, aké je číslo izbe, kde som ubytovaná. 
Bez ďalších slov som jednoducho odišla a dúfala, že Liam bude dostatočne triezvy čoskoro...

***  

Otvorila som dvere na jemné zaklopanie. Samozrejme tam bol Liam, opretý o rám dverí.
"Trvalo ti to..." skrývajúc nutkanie začať na neho kričať už rovno medzi dvermi, som ho pustila dnu.
"...hoci, vyspať sa z takejto opice nejakú tú chvíľu trvá..." 
"Viem, že si naštvaná." rýchlo za sebou zatvoril dvere a ostal pri nich stáť.
"Ja? Nie." pokojne som zavrtela hlavou.
V skutočnosti..som bola viac ako naštvaná. Mala som pocit, že vybuchnem ako sopka a zničím neľútostne celé mesto.
"Včera si sa chcel rozprávať..." pritiahla som si k hrudi bližšie hotelový župan a čakala na jeho odpoveď. 
"V-vážne?" priblblo natiahol, prekrútila som očami. Mohla som to čakať. 
"Tak to potom, tam sú dvere.." s ladnosťou som kývla rukou. Samozrejme sa ani nepohol, asi sa zasekol alebo čo.
"Čo tak na mňa pozeráš? Odíď. Chcem sa pobaliť a stihnúť ešte nočný let späť domov." 
"Si naštvaná.." povzdychol presvedčene. 
"Nie som naštvaná, odíď." prešla som späť ku dverám, ktoré si z nejakých neznámych príčin on sám nevedel otvoriť. Ak bude treba, kopnem ho do toho jeho slávneho zadku a expresne ho doručím do jeho izby. 
"Povedz, že si naštvaná.." znova to isté.
"Nie-som...odíď.." trhla som s kľučkou dverí, jeho ruka pritlačila dvere späť hneď ako som ich otvorila. 
"Si naštvaná..." prikývol hlavou a jeho pery sa zvlnili do jemného úsmevu. 
"Nehovor mi..." precedila som cez zuby, ale stále som sa ovládala.
"..že som naštvaná.." dokončila som vetu a pekne sa na neho usmiala. Tentokrát ma nedostane.
"Len sa chcem čo najskôr dostať do bytu, aby som si mohla pobaliť veci a konečne toto celé ukončiť.." kývla som plecami a vduchu sa zaradovala nad jeho výrazom.
"Čože? Veď ešte stále spolu chodíme.." ublížene skrčil čelom.
"Ehmm..." zavrtela som hlavou a napodobnila zvuk džingla, ktorý zaznie v každej vedomostnej súťaži pri nesprávnej odpovedi. 
"Ja už dávno nechodím s chlapom, ktorý obchytkáva, oblizuje, bozkáva, využíva a ojebuje iné ženy.." pekne som mu to vyratala na prstoch. 
"Si vážne naštvaná, ak používaš sprosté slová..." ťažko si povzdychol.
Odignorovala som jeho poznámku a rozhodla sa pobaliť aj za jeho prítomnosti. Prešla som do spálne a hádzala do kufra to málo vecí, ktoré som za ten deň a pol vybalila. Znova sa oprel o rám, tentoraz spálňových dverí. 
"Pozri Lacey, ten včerajšok aj predvčerajšok ma vážne mrzí. Tie ženy pre mňa nič neznamenajú. Teba...ľúbim iným spôsobom, ony sú len..." sám to nevedel vysvetliť. 
Ako sa v tom potom mám vyznať ja? 
"TY HAJZEL!" chytila som keramickú vázičku, ktorá bola položená na stole a hodila ju po ňom. On si o to koledoval. On si to priam žiadal.
"TAK MŇA ĽÚBIŠ INÝM SPOSOBOM??!!!" ani sa nestihol spamätať z prvého útoku, po váze letela moja topánka. Znova sa však uhol.
"Lacey, preboha sme v hoteli, doma si pokojne rozbíjaj veci, ale.."
"JE MI TO JEDNO!!!" vyštekla som. 
"POKIAĽ SA NENAUČÍŠ UDRŽAŤ SVOJHO VTÁKA V NOHAVICIACH, MY DVAJA...SME SKONČILI!"