Shut up Payne!!! [SK]

55

"Áno?" spýtal sa prekvapene a ja som si povzdychla. 
"Mohli by sme... mohli by sme ísť do vnútra?" spýtala som sa opatrne a on pomaly prikývol. 
Vošli sme do izby a Liam sa nervózne postavil do rohu miestnosti a ja som si povzdychla. 
"Veď sa posaď... no tak..." šepla som a sama som si sadla na posteľ. Prešiel ku mn, sadol si vedľa mňa a čakal. Vyzeral... vydesene. 
"Liam... stalo sa toho tak veľa... mali by sme..." 
"Chceš odísť?" vyletelo z neho prekvapene a ja som nadvihla obočie. 
"Nie, to som nepovedala... Len by sme sa mali porozprávať. Všetko si to prejsť," povedala som a snažila som sa poctivo vybrať každé slovo.
"Asi máš pravdu," prikývol a zase sa za mňa zadíval. Zase čakal, čo so mňa vypadne. 
"Najprv by som sa ti chcela ospravedlniť. Ten včerajšok... veľmi ma to mrzí. Bola to hlúposť len som... nevedela, čo robiť. Som z teba občas príšerne zmätená. A bojím sa. Bojím sa, že ťa zase naštvem, že zase budeš zlý a nahnevaný. Že budeš kričať. A to ma desí. Ale naozaj to bola chyba. Viem, ako veľmi si sa bál. Videla som to na tebe," zamumlala som a zrazu mi prišla veľmi zaujímavá prikrývka. Nechcela som sa mu pozrieť do tváre. 
"Lacey... včera sme obaja spravili... krok mimo. Ja som nemal reagovať tak, ako som reagoval a ty si nemala odísť. Podstatné je, že si tu a v poriadku. Že sme spolu," šepol potichu a naklonil sa ku mne. Vnútil mi jeden krátky bozk a ja som sa pousmiala. Páčilo sa mi, že sa nehnevá. Bola to príjemná zmena. 
"A ďalšia vec... Tvoja mama... dnes bola zase za mnou. Zobudila ma, priniesla mi obed a ja som sa potom presunula na balkón. Zase chcela hovoriť o svadbe. Takže... možno by sme jej mali povedať pravdu," načala som druhú tému, ktorá nad nami visela a nevedela som, čo s tým. Karen bola do našej svadby naozaj zapálená a ja už som nevedela, ako sa jej zbaviť. 
"A možno by sme nemuseli..." povedal Liam a pousmial sa. Och, zase tu bol hravý Liam. 
"Čo tým myslíš?"
"Pozri... nehovorím, že dnes... že zajtra, alebo o mesiac ale... možno.. možno by to šlo, nie?" povedal neurčito a moje srdce vynechalo jeden úder. Naozaj hovorí to, čo si myslím, že hovorí? 
"Čo tým myslíš?" spýtala som sa skoro bez dychu a sledovala som jeho tvár. Zrazu sa zadíval niekam na zem, nervózne si hrýzol peru a očividne hľadal správne slová. 
"No... myslíš, že by si si vedela predstaviť, že by si si ma niekedy vzala? Opakujem, nie dnes, zajtra... možno ani nie najbližších... niekoľko rokov. Ale... raz... v ďalekej budúcnosti..." začal zmätene mumlať a potom ku mne zdvihol pohľad plný očakávania.

 "Pozri, až taký zlý výber nie som, nie?" dodal po chvíli. Podvihla som pobavene obočím.
"Dokážem si na seba zarobiť.." začal vyratúvať na prstoch. 
"Oh to áno, peniaze sú to jediné po čom túžim Liam.." skočila som mu so smiechom do reči. 
"Mám šibnutú rodinu, ktorá nás bude do konca života otravovať.." tak s tým som súhlasila.
Znova som sa zasmiala.
"Viem ťa rozosmiať..." chytil moju ruku a pobozkal ma na ňu. 
"Vždy ťa zachránim, keď sa dostaneš do problémov..." dôležito na mňa pozrel, súhlasne som prikývla. 
"Som skvelý v posteli!" ďalej nešetril svojou chválou. Zaklonila som hlavu a hrdelne som sa zasmiala. 
"Viem.." poposunul sa bližšie a svoju tvár nasmerol k môjmu uchu.
"...kde je tvoj ..bod..." chrapľavo pošepol, zahryzla som si do pery. Začalo mi byť horúco. 
"Poznám ťa lepšie ako ktokoľvek..." pokračoval.
"Urobil som ti striptíz, keď si ma o to požiadala!" zasmial sa a znova sa odtiahol.
"Tak to nebolo! Prehral si stávku!" obviňujúco som na neho ukázala prstom. Chytil mi ten drzí ukazovák a stiahol ma na seba, rukami som sa zaprela pri jeho hlave, aby som mu videla dobre do očí.
"Som bezbranný, ak ide o teba.." pošepol mi. Prstami mi zakladal padajúce pramene vlasov za ucho. Bože, tohto Liama som milovala viac ako svoj život.
"Tak? Potrebuješ ešte nejaké dôvody na to, prečo je skvelé zamilovať sa do mňa?" 
"Hmm..." pozrela som rozmýšľajúc hore. Po chvíli som sa zasmiala a zavrtela hlavou.
"Toto znelo ako skvelá žiadosť o ruku Payne..." jeho meno som dôkladne nechala ležať na mojich perách.